POVAŽSKÝ INOVEC
Okolo Považského Inovca (severný okruh)
Keď už nám nadelili krásne Veľkonočné počasie, bola by škoda ho nevyužiť, napríklad na 2.dňovú cyklotúru okolo severnej časti Považského Inovca. Aj keď je Inovec pomerne blízko, nikdy sme tam poriadne neboli a preto nás prekvapil.
TRASA
Trenč. Teplice – Omšenie – Motešice –Trenč. Jastrabie - Inovec – Bezovec – Nová Lehota – Dolina – Tesáre – Závada – Duchonka – Kulháň – Zlatníky - Trenč.Teplice
1. deň
Príjemné ráno cez lúčky
Vyrážame ráno z Teplíc, vybrali sme si príjemnejšiu, oku lahodiacu cestu a hlavne bez áut cez Veľké Lúky medzi Omšením a Motešicami (dá sa aj priamo do Motešíc po asfaltke, ale je to stupák a hlavne s premávkou). Cez Veľké Lúky je to krásna cesta cez lúčky, okolo samôt v strede lesa, úplná pohodička, sem-tam možno trošku potlačiť, ale to záleží na kondičke. Bolo krásne slnečné ráno, čo viac si môžete priať na začiatok výletu a všade tá krásna všemožná zelená.
Na konci Veľkých lúk nás čaká prekvapenie, kamarát na chate, tak sme chvíľku posedeli a vydali sa ďalej do Motešíc krásnym zjazdom cez hory.
Zastavujeme nad Neporadzou, pokochať sa výhľadom na Inovec (jaj, tak tamten kopec nás teraz čaká, 1042m).
V Neporadzi sme sa rozhodli vydať cez Svinnú, pozdraviť kamarátov a aj kvôli tomu, že cesta medzi týmito dedinami je ako stvorená na bicykel, taká romantika. V Trenč. Jastrabí pred výstupom na Inovec dáme ešte po kofolke, trošku cukru do tela.....a do toho.
Výšlap na Inovec
Z Jastrabia vedia pekná asfaltka až na Inovec, sú aj cestičky cez les, ale my si vybrali túto jednoduchšiu cestu, keďže sme ju absolvovali 1.krát na bicykli (nevýhodou sú autá, ale nebolo ich až tak moc, aj keď bol sviatok). Predstavovala som si tento výšlap horšie aký v skutočnosti bol, bez
problémov s krátkymi prestávkami, keďže stehná ešte nie sú po zime také zahriate ako by mali byť. Celý výšlap je príjemný, aj slniečko zasvieti aj chládok sem-tam. Na ceste Vás pred chatou vítajú nápisy na ceste, myslím, že to začína 3km, potom 2km, atď, a 500m PIVO. Ako sa potom dobre šliape, keď si predstavíte pivko po takom výšlape. Chata je prerobená, pekné posedenie, dá sa aj najesť. Tam sme načerpali nové sily, pretože výšlap ešte neskončil, čaká nás ďalších 250m prevýšenia (ale to už nič nie je). Tento posledný úsek je na konci už trošku strmší, takže sme aj potlačili. Keďže sme boli trošku v časovom sklze, na Inovci (1042m) sme dlho nepobudli. Čakala nás ešte hrebeňovka na Bezovec.
Krásna, ale náročná hrebeňovka na Bezovec
Tak toto bola najväčšia sranda. Podľa Jurkovich slov nás mala čakať jednoduchá hrebeňovečka po tom výšlape na Inovec. Áno, aj tak začína, krásna lesná cestička a hovoríme si, "jáááj, bodaj by bola celá cesta taká dobrá, to sme na Bezovci do 2 hodín a ešte si stihneme po ceste aj niekde opiecť špekáčiky...aká romantika". Pod Inovcom nás čaká krásny výhľad z Palúcha, pokocháme sa a ideme ďalej s dobrým pocitom, že všetko nám pekne vychádza.
Ale jednoduchá hrebeňovečka nás stále častejšie prekvapuje a my musíme zliezať z bicykla a tlačiť ho buď dole kopcom alebo hore kopcom a Jurko s každou otočkou na mňa, vidí "nasranú Kaču", ktorá musí tlačiť bike dolu kopcom, čo z duše neznášam. Na našich trekových bikoch sa naozaj táto trasa nedá absolvovať bez zliezania a tlačenia. Aj keď melieme už z posledného, tie výhľady z hrebeňovečky sú nádherné. Hrebeňovka musí byť krásna na pešo, keď nemusíte dávať pozor, či nenarazíte na kameň, ale kocháte sa okolím.
Naše telá sú už také unavené, že im je to už jedno, ale myseľ trošku trpí, pretože po čase nás prestane baviť to schádzanie, klesanie, stúpanie, tlačenie, nosenie bikov a sme nahnevaní, že hrebeňovečka nie je hrebeňovečka akú sme si predstavovali.
Ako tak tlačím kopčekom, ktorý by som bežne vyšliapala, prefrčí cyklista a s úsmevom na tvári vraví "náročná trasa" a ja len s rezignovaným výrazom vraciam úsmev. Chudák Jurko sa cyklistu tak naľaká, že skoro pustí do gatí. :) Ale čo je najlepšie, toto je ten posledný kopec a teraz nás čaká krásny zjazdík do Sedla pod Skalinami. V Sedle nás už čaká nádherný výhľad a pomaly zapadajúce slniečko, takže šup šup do Bezovca na chatu Šport. Poberáme sa stále po červenej pekným zjazdíkom, ale po čase zisťujeme, že ideme zlým smerom. Na lúke nás zmietla cesta smerom dole (to už asi naša myseľ chcela ísť iba dole po peknej lúčke a nie zasa hore cestou, ktorá sa nám nepáčila a nezdala s nám byť v tú chvíľu tá správna). Tak sme sa zamotali a pri prvom dome v oblasti Za Jamami sme sa uistili, že ideme nesprávnou cestou, aj keď nie zlou cestou. Čo vie človeka v takú chvíľu, keď ste úplne vyčerpaný, najviac nahnevať ako nesprávna cesta. Toto už bol vrchol. Únava, hlad, zapadajúce slnko a predstava, že to čo sme zliezli budeme musieť znova vyšliapať v nás vyvolala úplnú zlosť, že celá herebňovečka je úplne, ale úplne na h...o. Aaaaale nebolo to až také zlé, lebo čoskoro sme sa dostali asfaltkou do Novej Lehoty a odtiaľ to bol už len kúsok na Chatu Šport na Bezovci. Nič nebolo krajšie ako keď sme sa dostali na odbočku pri autobuse v Bezovci, lebo sme vedeli, že chata je už za dverami. A aj bola a čakala nás tam parádna atmosféra. Teta chatárka je veselá kopa, po osviežujúcej sprche, dobrom jedle a pivku sme sa už len zabávali na dnešnej cyklotúre, ale povedali sme si, že túto hrebeňovečku na biku už nikdy viac.
2. deň
Cez dolinu
Po výdatnej praženičke na chate sme zahájili 2.deň, o ktorom sme vedeli, že bude oveľa jednoduchší. Vonku už vykúkalo slniečko a my sme začali zjazdíkom cez Novú Lehotu cez Dolinu smerom na Bojnú cez krásnu to dolinu popri potôčiku Bojnianka.
Na konci Doliny Vás čaká križovatka s 2 nápismi Koniec cesty (ale len pre autá) a pripadáte si aj ako na konci civilizácie a tá dolinka pred nami aj taká je. Veľa vtáctva, všade ticho, len ten potôčik a pekná zjazdná cesta. Na konci doliny sa zastavujeme pri tabuli na križovatke s Hradnou dolinou a dozvedáme sa, že sme v oblasti "Lužné vŕbovo-topoľové a jelšové lesy“, no nieto divu, že sa nám tam tak páči.
Pohodová zmiešaná cesta
Pokračujeme ďalej a zastavujeme na Ranči pod Babicou, pozrieť nejaké zvieratká, pekný areál, aj ubytovanie, pečené ryby, len tá levica s levom v tej malej klietke v strede jazierka nenechá človeka bez slov. Majú tam aj relaxačnú pyramídu s príjemným lehátkom, ktorý som nenechala bez vyskúšania a skoro by som aj zaspala.
Dali sme si kofolku a pokračovali do Horných Mlynov, kde sme na začiatku zobrali cestu medzi domy a potom cez polia smerom na Tesáre. Cez pole bola pekná cesta, aj srnečku sme videli. V Tesároch sme jedným očkom pozreli ich park a ponáhľali sa kúpiť do dediny nejakú slaninku na opekanie (keďže špekáčiky zo včera už nevyzerali dobre). Z Tesárov okolo vodnej nádrže Tesáre a príjemnou lesnou cestičkou do Záhrady, po ceste nás prekvapil krásny areál pre detské tábory a školy v prírode.
Zo Záhrady do Závady asfaltkou a na križovatke v Závade krásne cyklo značenie na rôzne smery. My ideme na Duchonku tiež príjemnou cestičkou, sem-tam hore, sem-tam dole až na Duchonku. Po ceste ešte pohľad a fotečka na Topoľčiansky hrad, ale len pohľad, aj keď sme špekulovali či ísť, alebo neísť, ale na križovatke do Podhradia sme si ten kopčisko rozmysleli a pobrali sa predsa len na tú Duchonku.
Tam zastavujeme a pri vode rozkladáme oheň a opekáme slaninku, mňam mňam, celí sme šťastní, že sme si teda opiekli, prvý krát v tomto roku. Ideme ešte na pivko a pokračujeme ďalej smerom na Kulháň.
Lesný náučný chodník Duchonka- Kulháň
Veľmi pekne vedúca cesta cez les, celá je asfaltová, takže šliapanie jedna radosť a to okolie, no krása. Celý náučný chodník je veľmi pekne udržiavaný.
Na Kulháni je dobré sa zastaviť a dať si výbornú rybku, či už ulovenú vlastnoručne alebo údenú, ale keďže my máme naplánované ísť na Kulháň na druhý deň s celou rodinkou, tak sa nezastavujeme a šliapeme ďalej smerom do Zlatníkov, taktiež po asfaltovej ceste a cez les, ale treba dať pozor, tadiaľ už chodia autá.
Posledný úsek
Dá sa ísť do Teplíc veľmi peknými dedinkami smerom na Dubodiel, Jastrabie alebo cez Ruskovce, Horňany, čo je dosť frekventovaná cesta. My sme boli po včerajšku dosť unavení a šli sme do Ruskoviec na vlak do Trenčína a potom na biku do Teplíc.
Záver
Parádny cyklo výlet, na ktorý budeme ešte dlho spomínať. Odporúčam každému zvážiť hrebeňovečku, ale naozaj záleží na kondičke a bicykli. Ostatná časť bola ľahko zvládnuteľná. Trasa sa dá rôzne nakombinovať, napríklad z Inovca priamo na Kulháň. Prajeme pekný zážitok.