TURECKO
29.-30.8.2011 Trenčianske Teplice - Budapešť
Vyrážame z domu o 20:45 s 2 veľkými báglami a 2 malými ruksakmi. Až po Nitru samá dedina, priemerná rýchlosť 60km/h, ale potom to už šľape a ani sme sa nenazdali a prekračujeme hranicu Štúrovo-Ostrihom. Keďže je noc, nie je nič vidieť, ale cesta popri Dunaju sa zdá byť zaujímavá (veď uvidíme cestou spať). Na letisko Ferihegy dorážame o 1:15. Parkujeme na Termináli 2 – P2 (letná akcia 8 dní za 5990 HUF). Posledný autobus na Terminál 1, z ktorého odlietame odišiel o 1:16, takže si berieme taxi za 7 Eur (5km sa nám šľapať s bágalmi nechce). Terminál 1 je starý terminál a má svoju atmosféru. Lietajú z neho hlavne nízko-nákladové spoločnosti. Odlet máme až o 5:00, tak si ešte trochu pospíme na lavičke.
30.8.2011 Budapešť – Antalya – Patara (Gelemis)
O 5:00 odlietame so spoločnosťou Wizzair. Na letisku nás má po prílete čakať človek z požičovne áut Turtas Car Rental Service, https://www.antalyarentacar.com. Avšak prvé čo riešime po prílete, je vybrať peniaze a kúpiť automapu. Prvé sa podarilo hneď. Pri východe vidíme viacero čakajúcich s tabuľkami mien, ale ani jedna s našim menom. Vôbec nás to ale neprekvapuje, pretože sme od Turkov niečo podobné očakávali, že sa nebudú stresovať, aby boli niekde načas a že budú brať všetko viac v pohodičke. Nakoniec sme sa šťastne našli a zaviedol nás k nášmu autu Fiat Albea na 7 dní za 196 Eur. Ešte sa popýtame na cestu do nášho cieľa Patara, keďže mapu sme na letisku nezohnali a vyrážame na cestu dlhú asi 240km. Po 5min tankujeme (benzín cca 4,40 TL) a zháňame mapu, zastavujeme postupne na viacerých pumpách (v Turecku majú veľa značiek púmp a na každom kroku), ale po mape ani slychu, tak sa spoliehame iba na pokyny, ktoré máme od týpka z požičovne a na tabule (z letiska smer na Budur, asi po 20km smer Korkuteli a potom smer Fethiye a potom Kas alebo Kalkan). Šoférovať po Antalyi je celkom zážitok, Turci neriešia žiadne pravidlá, neindikujú, treba iba sledovať okolie a prispôsobiť sa im. Najlepšie jazdiť v ľavom pruhu, pretože väčšina tabúľ je na ľavej strane cesty. Trvalo nám to asi 30min, kým sme vyšli z Antalye, hurááá. Cesta šla celkom rýchlo, aj keď povrch tureckých ciest (aspoň teda D350) nie je nič moc. Počas cesty sú krásne výhľady a predajcovia kukurice a domácich výrobkov. Asi po 2,5h prechádzame križovatkou pri mestečku Sogut, kde nás vítajú popri ceste malé reštaurácie a kaviarničky, tak v jednej zastavujeme. Usadili sme sa v typických tureckých boxoch, kde sa sedí na kobercoch a poduškách.
Toto sedenie nás láka až k ležaniu. Objednali sme si 1 kebab, šalát a 2 typické turecké kávy. Doniesli nám chlieb, šalát a kávy a potom prišlo to najlepšie. V miske boli uhlíky, na vrchu mriežka, na mriežke mäsko a pokrievka. Mňam, mäsko bolo výborné so zvláštnym korením a 1 porcia úplne stačila pre oboch (celé to stálo 40 TL). Po chvíli sme sa pohli ďalej, spokojní v brušku aj na mysli, lebo zatiaľ sme stretli iba milých a veľmi slušných ľudí. Asi po 2 hodinách sa ocitáme v oblasti, kde by sme mali niekde odbočiť doprava do Patary, ale bez mapy ťažko odhadnúť. Tak sa Jurko v mestečku Ova pýta na pumpe umývača aut, kde je Gelemis (Gelemis je mestečko, ale všetci to poznajú ako Patara) a ten so širokým úsmevom odpovedá "After 5000 meters ask again". Tak aj my s úsmevom odchádzame a asi po 1,5km vidíme odbočku Patara, vauuu, celí nadšení, že sme to našli. Na križovatke v mestečku odbočíme doprava a hneď doľava a po pravej strane nachádzame náš cieľ Medusa Bar Camping, https://medusabarcamping.com/medusa.html.
Vchádzame do baru, kde nás privíta majiteľ Pamir, zaplatíme 42 TL za 3 noci. Na záhrade baru je kempovisko, sú tam iba ďalšie 2 stany, takže máme dostatok miesta. Kemp má 2 WC, 2 sprchy, vonkajšiu kuchynku s varičom a pri kuchynke stolný tenis a samozrejme zvieratká ako v každom dome v Turecku (hydina, mačky, psy, atď.). Bar je veľmi pestrý, typicky turecky ladený so širokým výberom muziky. Celí vytešení staviame stan a hor sa na pláž. Pamir nám poradil kúpiť si 10 vstupov na pláž za 7,50 TL. Na pláž sa platí vstup kvôli starobylému mestečku "Patara Ancient City", cez ktoré sa prechádza. Autom na pláž je to asi 3min, peši asi 3km po ceste pre autá alebo cez kopec zadarmo. Na začiatku pláže je veľa ľudí, ale celá Patara má približne 12km a jej ľavá strana, ktorá je oddelená od pravej riekou Esen, má asi 7km, takže každý si môže vybrať svoje miestečko a nemať na blízkom okolí nikoho. Patara je krásna, dlhá a široká pláž s pieskovými dunami, treba si ju naozaj prejsť a z dún sú krásne výhľady.
Večer kupujeme v obchode vínko a konečne nachádzame aj mapu. Kupujeme iba mapu Lýcie, keďže sa budeme pohybovať iba v tejto oblasti Turecka. V kempe nás víta havino, ktorý trávi veľa času s hosťami kempu a baru. Okolo 19:00 nás zrazu prekvapí z neďalekého minaretu večerná modlitba a potom znova o 21:00. Večer počúvajúc modlitbu má parádnu atmosféru.
31.8.2011 Patara – Saklikent Gorge – Patara
Ešte skoro ráno nás budí kohút v kempe a asi o 5:00 prvá modlitba. Vstávame o 7:00, aby sme vyrazili čo najskôr z kempu. Náš dnešný cieľ Saklikent Gorge (Saklikent znamená Skryté Mesto) je 20km dhý kaňon, https://www.lycianturkey.com/saklikent-gorge.htm. Treba ísť najlepšie skoro ráno alebo podvečer, aby ste sa vyhli množstvu turistov. Je to druhý najväčší kaňon v Európe a najdlhší a najhlbší v Turecku. Asi 4 kilometre sú prístupné turistom. Nachádza sa 30km od Patary, dá sa tam dostať rôznymi cestami. My sme si vybrali najkratšiu cez dediny vedúcu cestu, aby sme videli aj typické turecké dedinky (Gelemis-Ova-Cavdir-Palamut-Saklikent). Zaparkovali sme pri reštaurácii a hneď nás prišla privítať čašníčka, že tu zaparkovať môžme aj keď parkovisko patrí reštaurácii a že by bola rada, keby sme sa cestou späť z kaňonu u nej zastavili. Pri vstupe do kaňonu sa platí 4 TL/osoba. Cesta začína mostíkom a potom treba prejsť tak 10m celkom studenou po pás vysokou vodou a už sme tam na začiatku krásneho kaňonu. Nebudem opisovať, treba vidieť.
Treba mať sandále alebo šľapky, keďže celý kaňon sa ide po vode. Dobre sme urobili, že sme sa vybrali tak skoro ráno, lebo cestou späť sa to už hemží turistami. Zastavujeme sa už v spomenutej reštaurácii, sadáme do typických tureckých boxov na vode a objednávame si 2 kávy. Čašníčka sa nás spýta, či chceme aj baklavu, tak si dáme aj tú. Mňam mňam výborná bola, len sa tak po nej zaprášilo (2 kávy a 4 baklavy=16 TL). Chvíľku posedíme a ideme späť na Pataru. V dedinkách už chlapi vysedávajú v kaviarničkách, popíjajú čaj alebo kávu, fajčia vodnú fajku a hrajú stolové hry. Aká pohodička. Turci majú akurát nejaký sviatok po Ramadáne, takže sú všetci doma.
Na Patare začíname hneď zľava a vyšliapeme si na útes s krásnym výhľadom na celú Pataru. Chvíľku posedíme a kocháme sa tou nádherou.
Potom pokračujeme zasa preč od preplneného úseku, aby sme si našli kľudné osamotené miestečko. Sú parádne vlny, bláznime sa v mori ako deti. Podvečer sa rozhodujeme, že sa cestou z pláže do kempu zastavíme ešte v starobylom mestečku Patara. Patara je národný park, v minulosti bola hlavným námorným a obchodným prístavom Lýcie, https://www.lycianturkey.com/lycian_sites/patara.htm. Sedíme v starobylom divadle na kamenných sedadlách a rozprávame sa o tom, aké by to bolo príjemné, keby bolo dolu predstavenie a popri ňom by sme popíjali vínko.
Večer sme takí unavení, že ideme spať so sliepkami, chvíľku po druhej večernej modlitbe z minaretu. Po chvíli ležania začujeme zaujímavú živú gitarovú muzičku z Medusa baru, ale nieto síl vstať a ísť sa zabávať. Tak si ju vychutnávame aspoň zo stanu a pomaly a príjemne pri nej zaspávame.
1.9.2011 Patara – Kaputas – Xanthos – Patara
Dnes vyrážame na neďalekú pláž Kaputas (16km) prechádzajúc mestečko Kalkan. Sme medzi prvými na pláži. Kaputas je nádherná pláž s jemnučkým štrkom. Dnes vôbec nefúka a na slnku je riadny výpek, tak si radšej požičiavame slnečník (5 TL). Na pláži sú aj predajcovia nápojov, ovocia a kukurice. Výhodou Kaputas je, že ak tam chcete stráviť deň musíte parkovať popri hlavnej ceste, keďže sa nachádza mimo mesta a veľa ľudí sa len zastaví a pokračuje ďalej a taktiež sa na ňu nezmestí veľa ľudí. Aj keď na Kaputas prichádzajú lode s turistami, títo málokedy ležia na pláži.
Už máme slnenia celkom dosť a rozhodujeme sa navštíviť zaujímavé miesto, ktoré sme včera nevedomky prešli vracajúc sa zo Saklikentu. Starobylé meto Xanthos, ktoré bolo hlavným mestom Lýcijskej federácie, https://www.lycianturkey.com/lycian_sites/xanthos.htm. Vraciame sa teda späť smerom Patara a v mestečku Ova odbočujeme doľava, asi po 3km v meste Kinik nás tabuľa navedie vpravo na Xanthos. Už na začiatku nás po ľavej strane víta staré divadlo a pred nami veľká tabuľa UNESCO World Heritage Site. Pozrieme si mapku starobylého mestečka, zaplatíme vstup 3 TL/osoba, sympatický vyberač vstupného nám ešte v krátkosti povie, kde čo je a vyrážame na krátku prechádzku mestom. Vystupujeme až na vrch, odkiaľ je krásny výhľad aj na okolie aj na staré mestečko. Celá prehliadka je tak na 1 hodinku. Toto mestečko je veľmi zaujímavé už len tým, že si musíte pochodiť celkom kúsok, aby ste ho celé prešli a tým aj nasali atmosféru.
Lúčime sa s Xanthosom a vraciame sa späť do Patary. Vysmädnutí si sadáme do Medusa baru a necháme sa obslúžiť studeným pivkom (Efes – 5 TL) vo vychladenom pohári. K pivku nám Pamir nosí oriešky, jaj ako nám je dobre. Takí trošku pripitučkí sa lúčime s Pamirom, keďže ráno odchádzame z Patary preč a s jeho slovami "Keď ja idem do postele, vy vstávate" ideme do stanu. Na Patare je super, stretli sme príjemných ľudí, ale treba ísť ďalej.
2.9.2011 Patara – Ucagiz – Kekova – Ucagiz – Cirali
Dnes stávame o 6:30, chceme byť čo najskôr v dedinke Ucagiz a nájsť niekoho, kto nám požičia kajaky alebo kto nás zoberie na kayaking tour. Do Ucagizu je to 70km, cestou prechádzame okolo Kalkanu, Kaputas, Kasu s krásnymi výhľadmi.
A od odbočky na Ucagiz alebo aj na Kekova je to nádherná krajinka s malými dedinkami a pastiermi kôz. Do Ucagizu prichádzame o 9:00. Na parkovisku nás hneď osloví pán ponúkajúc plavbu loďou na Kekova ostrovy, ale my odmietame, pretože chceme ísť na kajakoch. Natrafíme na informačné centrum, kde nám vravia, že o 15min začína tour. Jasné, že sa pridávame, zaplatíme 60 TL/osoba + obed k tomu (zvyčajne sa tieto tour objedávajú vopred, takže sme mali zasa malé šťastie). V našej skupinke je mladý americký párik a štyri veselé Írky v strednom veku. My si vyberáme dvoj-kajak, keďže ja zatiaľ nemám žiadne skúsenosti. Sprievodca nám ukáže pár základných pohybov ako správne pádlovať a čo nerobiť a pomaly vyrážame smer Kekova ostrov.
Zo začiatku si zvykám na nové pohyby, ale po chvíli to ide samo. Pádlujeme asi tak 30 minút a zastavujeme v malom zálive Tersane Koyu, kde si robíme krátku prestávku. Spolu s nami sú tam aj iné skupiny kajakárov, kotviace lode a tetušky na malých loďkách, ktoré predávajú šatky, bižutériu, ovocie a všemožné veci. Po krátkej prestávke a sprievodcovych pár informáciách o ostrove a o nasledujúcich kilometroch znova nasadáme do kajakov. Pádlujeme pozdĺž Kekova ostrova a objavujeme starobylé potopené mesto Dolchiste. Musíme pádlovať opatrne, aby sme nepoškodili pozostatky. Prejdeme potopené mesto a smerujeme späť so zastávkou v polostrovnom krásnom mestečku Simena, kde sa dá dostať iba po vode. V mestečku žije asi 200 ľudí, nie sú tam žiadne cesty a samozrejme ani autá. Je tam 1 základná škola s 8 žiakmi. Po prechádzke po mestečku pádlujeme späť do Ucagizu, kde nás čaká výborný obed v cene.
Po obede, celkom unavení z pádlovania a zo slniečka vyrážame smer Cirali. Ešte rýchla zastávka nad Ucagizom na fotku Kekova ostrovov.
Po ceste vidíme peknú pláž Andriake pred mestom Demre, ale sme takí unavení, že jediné po čom túžime je doraziť do Cirali.
Cestou sa ešte zastavíme v meste Kumluca vybrať peniaze z bankomatu, lebo plánovaný rozpočet nejako nevychádza a vieme, že v Cirali a okolí určite žiadny bankomat nebude. Cesta je dobre označená, do Cirali sa dostávame bez problémov. Víta nás malé mestečko schované pod horou plné penziónov, obchodov a turistov. Na križovatke zastavujeme pred orientačnou tabuľou a hľadáme nápis Cirali Camping. Áno, je tu a my sa vydávame pravou cestičkou, kemp sa nachádza až na konci mestečka. Po ceste sme videli ďalších 5 miest označených značkou kempu, takže sa dá vybrať (veľa kempov je na záhrade penziónov). V kempe, https://www.ciralicamping.com/html/englisch.html nás privíta majiteľ Mustafa, ktorý nevie anglicky, preto nás zverí do rúk svojej dcére, ktorá tiež toho moc nevie. V kempe sú iba domáci a hneď je vidieť, že sme tam atrakciou. Všetci nám chcú pomáhať hľadať vhodné miesto na zaparkovanie a na stan, dokonca sa Mustafa ponúkol, že nám postaví náš stan, doniesol stoličky a stôl a po zotmení žiarovku nad stôl, aby sme na seba videli. Aké krásne privítanie. Ostávame 3 noci za 60 TL pre oboch. Postavíme stan a hor sa na pláž.
Cirali je štrková pláž a spolu s plážou Olimpos má cez 3km. Cirali, ale hlavne Olimpos sú veľmi vyhľadávané miesta pre turistov a je to aj vidieť. Avšak na Ciralskej strane pláže sa dá nájsť príjemné miestečko na vylihovanie, ktoré nie je až také preplnené. Táto pláž je známa korytnačími hniezdami a vraj najlepší čas, kedy vidieť malé korytnačky je skoro ráno. Preto sa rozhodujeme, že zajtra vstaneme skoro ráno, aby sme o tento zážitok neprišli.
3.9.2011 Cirali – Olimpos – Cirali
Vstávame o 5:30, všade je ešte úplná tma. Pláž je iba 5 minút peši a sú tam už nejakí ľudia alebo ešte stále. Sedíme, pozeráme na more smerom východne čakajúc, kedy vyjde slniečko a samozrejme na to najdôležitejšie, korytnačky. Tie sa zatiaľ neobjavili, ale my sme šťastní, pretože sme svedkami krásneho východu slnka.
Chvíľu sa motáme po pláži, no po korytnačkách ani stopy, tak sa vraciame späť spať do kempu. Dnešný plán je veľmi lenivý, iba sa čapkať vo vode a slniť.
Po poldennom vylihovaní na pláži sa poberáme smerom na Olimpos, čo je taká 30-45min prechádzka po celej pláži, na ktorej konci začína tá pravá turistická tlačenka. Celá pláž aj starobylé mestečko s jeho zachovanými časťami leží pod vrcholkami hôr (pekný pohľad na Mount Tahtali, 2365m) a sú už tak skomercionalizované, že ich atmosféra sa tak trošku stráca v húfe ľudí, kaviarní a čo je najväčšia škoda, odpadkov, https://www.turkeytravelplanner.com/go/med/olimpos/.
Mestečko Olimpos je mimo historického významu známe a obľúbené hlavne medzi mladými kvôli tzv. Tree Houses – ubytovanie v domčekoch na strome, ale len máloktoré Tree houses majú skutočne domčeky na stromoch. Väčšinou sú to drevené mini domčeky na "stračích nôžkach". Pri vstupe do mestečka sa taktiež platí vstup, ale pretože my sme sa tam dostali po pláži z Cirali, tak sme nič neplatili a pozreli sme si aj starobylé mestečko.
Večer nás prekvapili susedia z kempu a doniesli nám čerstvo urobený kebab – aké milé prekvapenie. V takýchto momentoch si znova pripomíname, že Turci sú naozaj veľmi pohostinní a milí ľudia. V kempe sa všetci chovajú ako veľká rodina, spolu si varia, hrajú hry, spievajú – pekný pohľad na nich, veru.
4.9.2011 Cirali – Adrasan – Sazak Bay – Adrasan – Cirali
Dnes nás čaká malá prechádzka popri východnom pobreží Lýcie. Z Cirali sa vraciame späť na juh okolo Olimposu smerom na mesto Adrasan. Adrasan je už väčšie mestečko, na hlavnej križovatke je veľký trh, tak sa teším, že cestou späť sa tam zastavíme a konečne kúpime nejaké tradičné turecké výrobky. Pláž v Adrasane je dlhá, štrková, leží taktiež pod vrcholkami hôr a nie je až taká preplnená, aj keď od tej našej romantiky má ďaleko. Najskôr sa trošku schladíme vo vode, z pláže vidieť aj náš trek popri pobreží smerom severne.
Je hrozný výpek a aj keď príjemne pofukuje, pijem vodu každú chvíľu. Zrazu mi Jurko oznamuje, že Sazak Bay, záliv, ktorý je našim cieľom treku je dostupný buď len cestou, po ktorej kráčame alebo loďou, takže pravdepodobne tam nebude žiadny obchodík alebo plážoví predavači s vodou. Od tohto momentu myslím na to, ako musím šetriť vodou. Trek je dobre schodný, cestou sú parádne výhľady na Adrasan a pohorie nad ním a taktiež na schované mini plážičky popri pobreží. Trek je dostupný aj autom, odporúčam však terénne, aj keď my sme cestou stretli Van a Ladu, ale takí sú už Turci, im je to jedno. Po asi 2 hodinách šliapania konečne vidíme náš záliv Sazak Bay, ale ešte to vyzerá tak na 30min chôdze. V lese zrazu zbadáme čistinku s hadicou, z ktorej pomaly kvapká voda. To je naša malá záchrana cestou späť, pomyslím si. Po 8km sme konečne došli do zálivu, smädní ako kone a samozrejme, že žiadna voda sa tam nedala kúpiť. Sazak Bay je malý nádherný a schovaný záliv, sú tam iba 2 lode a na pláži dokopy 10 ľudí aj s nami, úplná samota https://adrasan07.wordpress.com/sazak-bay/.
Vysmädnutí, rozhorúčení a unavení zo slnka sa hodíme do vody a potom si líhame pod strom do chládku, že si chvíľku zdriemneme. Po zobudení sa rozhodujeme ešte raz ochladiť vo vode a vydať sa späť, keďže nám ostalo tak 6dcl vody a je zbytočné tam ostávať, keď jediné, na čo myslíme a po čom túžime najviac je voda, voda, voda. Zastavujeme sa pri čistinke a napĺňame fľašu, ale voda je úplne kalná, takže nám ostáva iba tých 6dcl vody a žuvačky. Keby sme boli múdrejší a zobrali si namiesto 3l vody aspoň 5l vody, tak by sme si tento výlet parádne užili. Hneď po príchode do Adrasanu je pri mostíku točka s pitnou vodou, vauuu, to je blaho. Je už podvečer, tak sa poberáme späť do Cirali. Žiaľ trh v Adrasane bol už zavretý, aj poslední trhovníci balili. Večer si kupujeme pivká, chladíme ich v studenej vode a celý večer popíjame studené. V kempe je chladič vody a kedykoľvek je možné načapovať si studenú vodu, aký luxus.
5.9.2011 Cirali – Goynuk – Beldibi
Dnes odchádzame z kempu smerom na sever do mestečka, kde sa nachádza rovnako pomenovaný Goynuk canyon. Pri výjazde z Cirali berieme stopára, rozpráva na nás turecko-rusko-anglicky, ale rozumieme si aspoň trochu. Cestuje do Antalye, ale my ho berieme iba do mesta Kemer, kde si musíme zameniť peniaze (no zas nám budget akosi nevyšiel :)). Cesta ide rýchlo, v Kemeri zamieňame peniaze a tešíme sa na náš posledný výlet. Goynuk je iba 10km od Kemeru, hľadáme teda nejakú tabuľu, ktorá nás navedie na kaňon a zároveň aj nejaký kemp na poslednú noc. Vchádzame do mesta Goynuk, tabule nikde niet, tak pokračujeme ďalej a asi 5min prechádzame dlhým mestom Beldibi, ktoré je prepchané obchodmi, turistami, hotelmi a ruskými nápismi. Došli sme až na koniec Beldibi, pred koncom mesta sme objavili kemp Mandolina camping, ale tabulu ukazujúcu smer cesty ku kaňonu nikde. Zastavujeme pri jednej z cestoviek a pýtam sa na cestu do kaňonu. Týpek mi po rusky odpovedá, že musíme ísť späť do Goynuku a odbočiť vpravo. Tak ideme teda späť a po výjazde z Beldibi o chvíľu natrafíme na odbočku doprava, ale tabuľu nevidíme, tak pokračujeme a po chvíli sa objaví tabuľa Goynuk canyon. Riešime, či tá tabuľa patrí k tej odbočke, čo sme prešli, alebo bude nejaká odbočka ďalej. Keďže sme na diaľnici, otočiť sa nedá. Vchádzame znova do mesta Goynuk a berieme prvú odbočku vpravo, ktorá nás zaviedla do obytnej časti. Smerujeme teda logicky k pohoriu až dôjdeme na koniec ulice. Tam zisťujeme, že ideme síce dobrým smerom, ale zlou cestou. Tá naša je cez rieku bez mosta. Už dosť vytočení zlým značením ideme späť na Beldibi a hneď pri vstupe do mesta sa otáčame a už pred spomenutou tabuľou berieme odbočku vpravo. Hurá, konečne sme to našli. Asi po 5min prichádzame ku bráne do Goynuk kaňonu, https://goynukcanyon.com/, pri vstupe platíme každý 5 TL a tešíme sa na kaňon, ako sa okúpeme v sladkej vode. Kaňon začína pekne, pomalé stúpanie a asi po 30min sme pri hlavnej atrakcii – vstup do hlavnej časti kaňonu.
Tak sa začínam brodiť studenou, po pás vysokou vodou a zrazu na mňa kričí týpek, ktorý obďaleč požičiava vesty a helmy, že ďalej nemôžeme ísť bez helmy a vesty. Tabuľu s upozornením sme si síce všimli, ale ignorovali ju. Kričí na nás, že ďalej nemôžeme ísť. Zatiaľ si vyfotím mini vodopád a pýtam sa na cenu požičania. 15 TL/osoba za helmu, vestu a neoprén. Zhodujeme sa na tom, že toto je čisté zdieranie, tak najskôr 5 TL za to, že sa prejdete ku kaňonu a vidíte 1 vodopádik a potom ešte 15 TL za niečo, čo ani nepotrebujete. Možno v iný deň by sme to až tak neriešili, ale boli sme takí znechutení tým, že sme kaňon hľadali asi ¾ hodinu a teraz ešte toto. Keby bola nejaká informácia aspoň pri vchode, ale ani sa neobťažujú. Tak sme sa rozhodli, že do kaňonu nejdeme, aj keď vieme, že by to bol parádny zážitok. Po ceste späť zastavujeme v bufete, že si dáme ešte typický turecký čaj. Usadíme sa do boxov, ktoré sú položené na vode, veľmi pekné prostredie. Ja idem objednať s pocitom, že si dáme aspoň dobrý čajíček po tomto nevydarenom výlete. Mladý, dosť unudený čašník pozrie do kanvice na vodu a vraví, že čaj nie je. Tak si pýtam kávu a on vraví, že ani tá nie je. No comment, asi im v kaňone došla voda. Tak už mám dosť tohto nepodareného výletu a celého kaňonu, odchádzame do Beldibi do kempu. Kemp Mandolina camping je hneď pri pláži. Majiteľ nám ukáže miesto a vypýta si 40 TL /1 noc. No horor, najhorší kemp z 3, v ktorých sme boli a ešte aj najdrahší. Ale v tento deň som už rezignovala a neriešim to. Ani nerozbaľujeme stan a ideme radšej hneď na pláž. Tam sa snažíme zabudnúť na zle strávený deň a na všetko, čo nás naštvalo. Rozhodujeme sa, že večer sa pôjdeme pozrieť do mesta a pokúpiť nejaké tie darčeky pre rodinku. Ako som písala, mesto je preplnené turistami a hlavne ruskými. Večer sme sa odosobnili od všetkého, čo dnes nevyšlo a príjemne sme si ho užili. Kúpili sme nejaké darčeky, na ulici sme si obstarali každý po 2 kebaby (1 kebab/3 TL), 2 kukurice, pivko a šli sme si ľahnúť na pláž a počúvať vlny. Ležiac na lehátkach nás napadlo, že túto poslednú noc sme nemuseli ísť ani vlastne do kempu. Kľudne sme sa mohli zložiť na lehátkach, ktoré sú večer úplne voľné a ráno sa umyť v sprchách, ktoré sú na takýchto rezortových plážach bežné na každom kroku. Ale čo už, dobré nápady prichádzajú často až nakoniec. Noc v kempe bola strašná, kúsok od nás bola diskotéka a trvala do 2:30. My sme stávali o 4:00, takže moc sme nenaspali.
6.9.2011 Beldibi – Antalya letisko – Budapešť letisko – doma
Vstávame o 4:00, Beldibi opúšťame o 4:30, čaká nás posledných 40km. Po ceste hľadáme prvú pumpu, musíme trochu dotankovať, aby sme s kľudom na duši došli až na letisko. Asi po 10km sme ju objavili, pumpárovi hovoríme 3 litre a on, že čo tak 2-3 litre naviac. Jurko mu vraví, že má iba 18 TL, tak pumpár natankuje nie 3 litre, ale za 18 TL. A to sme si chceli nechať pár lír na rannú kávičku. Tak sa už len pousmejeme nad podnikavosťou Turkov a ideme na letisko. Dorazili sme o 5:30, cestou sme ešte poupratovali auto a pobalili sa. O 6:30 prichádza týpek z požičovne, odovzdávame auto a pekne sa rozlúčime. V stánku si kupujeme konečne kávičku, ale za euríčka a naraňajkujeme sa. Už nás čaká iba let o 9:00 a cesta z Maďarska domov.
Na letisku pozerám ešte nejaké suveníry, ale všetko je tam predražené. Hovorím si načo, veď si kúpim nabudúce na nejakom trhu, pretože už od prvých chvíľ v Turecku vieme, že sa do tejto krajiny čoskoro vrátime.
Do Budapešti prilietame o 10:30. Na letisku ešte vyberám 7000 HUF. 800 HUF na 2 autobusové lístky na terminál 2, kde parkujeme a 5990 HUF za parkovné.
Žiaľ ani bus ani parkovné sa na letisku v Budapešti nedá zaplatiť Eurami a dokonca automat na parkovné neberie ani kreditku, iba forinty. No proste Ferihegy letisko Budapešť je v tomto ešte dosť pozadu. Trochu sa obávame cesty von z Budapešti, ale Jurko má dobré orientačné schopnosti, treba sa držať stále M0/M3 a potom sa už objaví SK. Naše predpoklady, že krajinka popri Dunaju v okolí Visegrádu bude malebná sa potvrdili. Zaujímavý a pestrý kraj ako stvorený na cyklistiku. Domov dorážame o 16:30 a mne začína byť za Tureckom smutno.
Bolo tam vynikajúco, krajina a ľudia predčili naše očakávania a už sa nevieme dočkať, kedy tam pôjdeme znova.
Pozn:
Odporúčam bývať v penziónoch, ceny sa pohybujú okolo 8-15 Eur/osoba/noc aj s raňajkami a niektoré dokonca aj s večerou. Ceny uvedené sú v oblasti, kde sme boli my.
Prehľad cien
Letenka spiatočná s veľkou batožinou/2 ľudia – 260 Eur
Parkovné na letisku 5990 HUF
Požičanie auta – 196 Eur
Ubytovanie 7 nocí/2 ľudia - 142 TL
Benzín 1 liter – 4,40 TL
Chlieb – 0,60 TL
Syr tvrdý 350g – od 5 TL
Saláma, klobása – od 5 TL
Rajčiny 1kg – 1,50 TL
Paprika 1kg – 2,50 TL
Biely jogurt 650ml – 3 TL
Čierne olivy 300g – 2,50 TL
Voda 1,5l – od 0,70 TL
Džus čerstvo vymačkaný (pomaranč, granát. jablko) 2dcl – 2-3 TL
Džus krabicový 1l – 3 TL
Pivo fľaškové Efes – od 2,50 TL
Pivo v krčme – od 5 TL
Káva – 2-3 TL
Čaj – 2 TL
Víno v obchode 0,7l – od 10 TL
Zmes orieškov 500g – 7 TL
Slané dobrôtky – 0,50-2 TL
Sladké keksíky – 1-2 TL
Zmes 10 korení+olivový olej ako darč. balenie – 15 TL
Kebab na ulici – 3 TL
Varená kukurica – 1,5 TL