SARDÍNIA
1.-2. deň Trenčianske Teplice – Livorno – Cala Gonone
Takže tentokrát ideme veľká banda, 2 autá, 8 ľudí. No to bude ešte sranda.
Prvá skupinka sa rozhodla ísť deň vopred so zastávkou vo Florencii, my druhá skupinka ešte pekne do robotky a večer okolo 6-ej vyrážame. Snažili sme sa zbaliť úplne minimálne, keďže do Punta toho človek moc nedá a ešte sme k tomu štyria pasažieri. Zastavujeme sa ešte v Trenčíne pre Danku a Miška. Jééééžiš, tí ale majú harabúrd, no nejako sme to tam napchali a hurááá na výlet. Hneď na začiatku si dávame s Dankou pivko, cesta o 4-och je zábavnejšia, no menej pohodlná, tašky, vaky všade okolo nás, chalani nás vzadu zahádzali a ešte si urobili aj asistentky (podaj vodu, chlebík, keksík..aaaa). Miško zobral navigáciu, takže cestu do Livorna tentokrát neriešime, ideme presne tou istou trasou ako naposledy. Do Livorna sme dorazili okolo 6:00 ráno, takže pohodka, trajekt má odchod o 8:00. Zaradili sme sa pekne do radu a ešte čakáme, kým dorazí druhá posádka. Šťastne sme sa našli, privítali a všetci s prilepenými očami počúvame historku ako Kubo s Miškou spali vo Florencii v bungalove plnom ploštíc. Niečo po 7-ej vidíme prichádzajúci trajekt.
Našich spolucestovateľov ešte upozorníme, nech si zoberú všetko, čo budú na 6 hodín plavby potrebovať, pretože celú plavbu sa do auta nedostanú. Tentokrát sme múdri ;). Naloďujeme sa medzi prvými a rýchlo hore na palubu nájsť si najlepšie miestečka. Našli sme si lehátka hneď pri bazéne, rozkladáme sa a na naše územie nikoho iného nepúšťame.
Chalani si hneď z rána dávajú pivká, niektorí sa snažíme čítať, ale po chvíli aj tak každý pospáva a užíva si lúče ranného slniečka. 6-hodinová plavba je fakt dlhá, tak sa motkáme po trajekte, pozorujeme ľudí a najviac nás fascinuje veľký tmavý chlapík, Vincenzo "šéf bazéna". Striehne, aby nikto nechodil obutý popri bazéne a vykecáva s každou sukňou. Po pár hodinách nás prostredie bazéna omrzelo a Jurko našiel výborný flek na úplnom konci paluby, tam si rozkladáme naše lehárko a s hojdajúcimi pohybmi zaspávame. Trdlá, nenatreli sme sa a hneď v prvý deň dovolenky sme sa spálili. Okolo 14:00 sa približujeme k prístavu Golfo Aranci, kde naša plavba končí.
Ešte nás čaká 2-hodinová cesta do nášho cieľa Cala Gonone, kde máme rezervovaný domček na týždeň. Ubytovanie sme našli rýchlo, pred domom nás čakajú rodičia domáceho. Teta mele po taliansky o sto tristo, nikto jej nerozumie, ale ja sa tvárim, že mi je všetko jasné. Ukazuje nám dom, šuflíky, umývačku...ako keby sme to nikdy nevideli, snaží sa rozložiť gauč, ktorý sa nechce podvoliť jej prianiu, tak diriguje muža aj nás, aby sme jej pomohli a celé je to veľmi humorné. No nakoniec prichádza to najlepšie. Snaží sa mi vysvetliť ako funguje zber separovaného odpadu. Vidí, že som úplne mimo, tak donesie papier, na ktorom je separácia a systém zberu napísaný v angličtine. Takúto traumu mi pripravili hneď na začiatku dovolenky a ja aby som myslela na to, ako, aký odpad a v ktorý deň mám ktorý kôš vyložiť pred dom :). No samozrejme, že to ostalo na mne a ja som sa v tú chvíľu stala odpadovou hospodárkou na 7 dní. Porozdeľovali sme sa do izieb, Danka s Miškom sa ešte pred dovolenkou obetovali a dohodlo sa, že budú spať na rozkladacom gauči v obývačko-kuchyni. Ďakujeme im. Inak by sme o toto parádne a lacné ubytko prišli. Ubytovanie sme si rezervovali cez https://www.homelidays.co.uk. Odporúčam hľadať ubytovanie dosť v predstihu, my sme to riešili až začiatkom mája a už väčšina apartmánov bola na obdobie júl, august obsadená. Ale mali sme šťastie a našli sme parádny domček, ktorý bol síce 10-15 minút pešo od pláže, ale bol tam úplný kľud a neočumovali nás žiadni ľudia ako tých, ktorí mali ubytovanie hneď pri plážach a ešte k tomu výborná cena.
Na 7 nocí pre 8 ľudí nás to vyšlo 800 Eur, https://www.homelidays.co.uk/cala-gonone-dorgali/apartment-flat-580536en1.htm#AnchorPhotos.
Rozbaľujeme rýchlo nejaké veci a ponáhľame sa všetci k pláži. Cala Gonone nie je žiadne malé mestečko ako som si myslela, je tam celkom živo a viacero pláží. My sme si vybrali a mali sme aj najbližšie najjužnejšiu pláž. Nebola to žiadna super krásna pláž, ale bolo tam príjemne, v lesíku nad plážou bol roztomilý barík a boli tam nafukovacie hrady, šmýkačky a iné rôzne zábavky, ktoré chalani hneď v ten podvečer vyskúšali, teda pokým ich nevyhodili, keďže sa za to platí. Trošku sme sa poplahočili a rozhodli sme sa, že sem ešte prídeme večer a dáme si nočné kúpanie, na ktoré som sa ja osobne veľmi tešila, lebo rok pred tým na dovolenke sme sa chodievali kúpať v noci celá banda a nahí. Žiaľ v ten večer som sa kúpala nahá len ja.
Hanblivci :).
3. deň Cala Gonone
Ešte večer sa chalani rozhodli, že hneď ráno pôjdu nájsť rybí trh a večer si ugrilujeme rybku. Nebolo ani 7 hodín ráno keď ma zobudili nadšené hlasy, hlavne Jurkov, ktorý pomaličky nasával taliansky temperament a vykrikoval po celom dome s talianskym prízvukom. A toto mu ostalo celú dovolenku. Každému tvrdil, že na Talianov treba iba vykrikovať a je úplne jedno, čo im hovoríte. A fungovalo, hlavne jemu to teda fakt šlo. Postupne sme sa pobudili a niektorí šli na pláž, niektorí sa motkali po dome a chuderka naša Miška mala najhorší začiatok dovolenky, pretože tie potvory ploštice ju tak doštípali, že mala celé ruky a chrbát červené a nemohla ísť ani k moru. Pláž bola ráno ešte celkom prázdna, postupne však prichádzalo viac a viac ľudí a vtedy som si povedala, že tu už nechcem tráviť dni.
Chalani sa rozhodli zistiť, koľko by nás stálo požičanie loďky na plavbu popri pobreží zálivu Golfo Orosei, kvôli ktorému sme sem išli. Super správa, 120 Eur na celý deň + nafta. Nadšení oznamujeme túto správu ostatným a väčšina zdieľa nadšenie s nami, no a nakoniec ho zdieľajú všetci. Chalani dohadujú požičanie na zajtrajšie ráno. Juj, už sa teším. Podvečer ideme pozrieť do mesta nejaký obchod a večer si všetci grilujeme rybky. Mňam mňam. Keďže sa nám nechce tráviť večer na dome, vyberáme sa k pláži s fľaštičkami vínka a natrafíme na hŕbu ľudí, ktorí sa zabávajú v amfiteátri pri živej kapelke. Je to zmeska, od malých špuntov 5-ročných až po dôchodcov. Väčšina sedí a len pár nadšencov tancuje v strede amfiteátra. Chalani obkukávajú každú sukňu a hodnotia sardínske krásky. Všetci sme už mierne pripitučkí a Peťo začne do mňa vyrypovať, že som mäkká a že nepôjdem tancovať do amfíku pred všetkých tých ľudí. Samozrejme všetci sa len okúňajú, nikto nechce ísť tancovať, tak to vzdávam aj ja. Až chlapci udajú tóny vypalovačky Born To Be Wild a ja neodolávam a nabieham na "parket". No, ja som si to tam riadne teda užila, keď už dali takúto. Všetci v dobrej náladičke sa bláznime, chalani vykrikujú na baby, Peťo na ne rozpráva slovensky a oni chúďatká nechápu. Časom sa však jeden druhému strácame, až sa nakoniec stretneme na pláži a Kubo s Jurkom sú skalne presvedčení o tom, že tam budú spať celú noc. Našťastie sa dali prehovoriť.
4. deň Golfo Orosei
Dnes je na pláne parádny výlet na loďke po Golfo Orosei. Po ťažkej noci sa nám však ťažko vstáva a nevieme sa vymotať z domu. Ale dáme rýchle raňajočky, pobaliť veci na loď a poďme na to. Kým prišla naša loď stihli sme sa ešte okúpať. Veru, dobre padlo schladiť hlavu. Dostávame krátku inštruktáž a natešení skáčeme do lode. Každý si obsadí svoje miestečko, veci schovávame do úložného priestoru a Jurko sadá na miesto kapitána lode. Juj, ale nevyzerá ten chlapec dnes vo svojej koži. Plavba začína, rýchlosť výborná, hecujeme Jurka nech pridáva a pridáva, veď máme plnú nádrž. Kapitán lode však pomaly bledne a sťažuje sa na nevoľnosť. Prvá pláž po ceste sa volá Caletta di Fuili. Táto pláž je dostupná aj autom z Cala Gonone, takže nezastavujeme, iba spomalíme a pokocháme sa. Je to pláž známa aj lezeckými stenami.
Užívame si plavbu s pohľadom na vysoké útesy a pomaličky sa približujeme k jaskyni Grotta del Bue Marino. Tu sa dá loďka zaparkovať a navštíviť jaskyňu, ale my pokračujeme ďalej.
Druhá pláž je Tziu Santoru, malinká plážička, parkuje tam dosť lodí, takže sa ide ďalej. Hľadáme niečo naozaj výnimočné, kde na chvíľku zakotvíme a povegetíme. Aaaa, máme to tu, malilinká pláž Caletta di Oddoana, nádherne schovaná medzi útesmi a iba zopár ľudí.
Tu ostávame. Jurko vyskakuje ako prvý a hneď za prvým veľkým balvanom poľavuje svojej nevoľnosti. Kapitán to asi včera prehnal :). Táto plážička nás všetkých veľmi uchvátila a je tu príjemná atmosféra. Riešime to, že na druhý deň by sme si sem mohli urobiť trek. Chvíľku povegetíme, počapkáme sa a poberáme sa ďalej. Ešte nás čaká veľa pekných pláží. Kapitán prenecháva svoje miesto pravej kapitánskej ruke Kubovi, ktorý výzvu s veľkým nadšením prijíma.
Nasledujúca pláž je veľmi známa Cala Luna, takto z lode je to fakt nádherná dlhá pláž s jaskyňami pozdĺž. Plavíme sa ďalej s tým, že po ceste späť sa tu zastavíme. Užívame si to na loďke, fakt výborný nápad ako stráviť krásny deň a popozerať všetky pláže tohto čarovného zálivu.
Nasledujúca je Cala Sisine, tá nás veľmi nezaujala, ale kúsok za ňou znova romantická malá pláž schovaná pod útesmi. Iba dve loďky sú tu, paráda. Vyskakujeme. Kto tam bude prvý? Dáme malý obedík a k tomu pivečko zo Stupavaru, ktoré uchovávame na takéto špeciálne chvíľky. Všetci sme spokojní a veselí.
Najedení, vykúpaní a tou krásou navôkol očarení naskakujeme znova na loďku a poď ho objavovať posledné tri pláže zálivu. Čaká nás ešte Cala Biriola, Cala Mariolu a Cala Goloritzé. Zastavujeme až na Cala Mariolu, kde sú malé jaskyne a keď je nižšia hladina dá sa v jaskyniach aj parádne plávať. Ako si tak ležíme na pláži, stále počujem výskoty ľudí prichádzajúce smerom od jaskýň. Nedá mi to. Beriem plavecké okuliare a poď ho sa ta pozrieť. Vaaau, bola to paráda, plávať v tých jaskyniach, človek sa musí popreplietať chodbičkami vytvorenými vodou, až sa dostane na koniec jaskyne, kam už voda nesiaha. Kubo s Peťom sa tam tiež motkajú, tak si hovorím, že toto musia vidieť aj ostatní. Išla som zavolať všetkých, nech si tento zážitok užijeme spolu. Na konci jaskyne, kde už voda nesiahala, sme si posadali a výskali od šťastia. A ten úžasný zvuk v jaskyni, až si fakt musel človek zakričať.
Poradostení týmto novým zážitkom pokračujeme v plavbe ďalej navštíviť poslednú pláž Cala Goloritze. Nádherná pláž so zaujímavými skalnými útvarmi.
Deň sa nám pomaličky kráti, tak sa rozhodujeme ísť späť a ešte navštíviť Cala Lunu. Kapitán lode nás postupne upozorňuje, že čiaročky na ukazovateli stavu paliva nám celkom dosť ubúdajú, tak rýchlosť znižujeme a vymýšľame zábavné plány ako sa dostať až do Cala Gonone, ak nám náhodou dôjde palivo.
Zastavujeme ešte na Cala Luna. Ako som písala, je to pekná pláž s krásnymi veľkými jaskyňami, ale z týchto jaskýň sa šíri nie moc dobrý pach, pretože ľudia ich používajú na svoje potreby a pravdepodobne ich ani nečistia. Chvíľku sme sa tu pomotkali a ideme späť do Cala Gonone dúfajúc, že nám vydrží palivo. Prichádzame do prístavu, kde je mierny, ale zábavný chaos. Všetci pasažieri na vypožičaných lodiach nevedia kde majú zakotviť a odovzdať loď,po prístave sa premávajú dvaja takzvaní usmerňovači, ale aj napriek týmto usmerňovačom je tu chaos. Po miernom chaose nakoniec loďku odovzdávame, chlapíci ešte pozerajú do nádrže a niečomu sa veľmi čudujú, ale my nevieme čomu. Zaplatili sme za požičanie loďky na celý deň a naftu okolo 160-170 Eur. Paráda, takýto výlet fakt stojí za to.
5. deň Trek Caletta di Fuili - Caletta di Oddoana
Ako sme sa včera bavili, vyskúšame dnes trek, ktorý vedie z Caletta di Fuilli až na Cala Luna, pričom my si ho plánujeme skrátiť a zakončiť na malej krásnej plážičke, ktorá nás včera očarila. Celý trek z Caletta di Fuili až na Cala Luna je dobre opísaný a vyobrazený tu: https://www.trekkinginsardegna.it/p_cala_luna/cala_luna.htm
My dúfame, že niekde po ceste bude nejaká značka, ktorá nás navedie na malú plážičku Caletta di Odoana. Dnes ideme iba šiesti, lebo Majka a Peťo sú tehotní a v tomto horku to bude trošku náročnejšia prechádzka, hlavne, keď ani nevieme, kam sa vlastne dostaneme. Autá zaparkujeme nad plážou Caletta di Fuili, zídeme lesnými schodíkmi až dole k pláži a tu začína náš trek.
Od pláže je to prudšie stúpanie, človek sa aj zadýcha v tomto teple, ale na vrchu nás čakajú krásne výhľady na záliv.
Asi po 40 min sa dostaneme ku značke ukazujúcej smer ku jaskyni Grotta del Bue Marino, my však pokračujeme ďalej viacmenej rovinkou cez dubový a borievkový les. Je to tu krásne a voňavé.
Vieme, že asi do polhodinky musíme nájsť nejakú odbočku, aby sme sa dostali na Oddoanu. Po ceste nachádzame peknú jaskyňu Grotta Nuova, kde podľa pohodených karimatiek a ohniska vidno, že tu ľudia často kempujú a nocujú.
Za jaskyňou nás čaká prudké klesanie po skalách a my cítime, že tu niekde bude naša odbočka. Zastavujeme na malej križovatke, kde na balvane ukazuje zelená značka šípku vpravo. Čiže to je smer Cala Luna, preto my ideme doľava. Samozrejme s malými dušičkami, že kam sa vlastne dostaneme, ale za to parádnou džungľou. Po chvíľke predierania sa suchou džungľou však dušičky poskočia z pohľadu na Oddoanu. Supeeeer, našli sme ju a je tu iba pár ľudí.
Obsadíme polovičku pláže a užívame si krásne chvíľky na tejto fakt úžasnej pláži. Aká romantika. Ako čas postupuje, ľudia pomaličky odchádzajú a na pláži ostáva iba naša banda a jeden párik, o ktorom ani nevieme, lebo sa schovávajú za veľkým balvanom. Áno, áno, celá si naša Oddoana.
Ako sa tak váľame, kecáme hovadinky a zabávame sa, vidíme loďku s dvoma týpkami, ktorí predávajú chladené nápoje a nanuky. Jáááj, aký luxus. Človek sa sem trepe v horku cez lesy a kríky a nakoniec toto. No čože by sme si nedali nanučík, keď už sú tu chlapci. Pomaličky sa nám začína stmievať, tak sa balíme a s parádnym pocitom opúšťame toto čarovné miestečko. Nabudúce aj na noc. Po ceste naspäť si ešte odskočím pozrieť z blízka Calu Fuili a mám šťastie, sú tu aj skalolezci. Je to tiež pekná kamenistá pláž.
Ďalší skvelý deň, škoda že Maskovci neboli s nami.
6. deň Cala Cartoe
Dnes dávame oddychový deň a ideme sa vyvaľovať na pláž Cala Cartoe, severne od Cala Gonone. Už len tá serpentínová cestička prechádzajúca cez skaly je výborný zážitok a sú odtiaľ pekné výhľady na Cala Gonone.
Po ceste sa slobodne pasú kozičky a dvaja psy ich strážia vyvaľujúc sa na ceste. Cala Cartoe je dostupná autom, takže očakávame veľa ľudí, ale nie je to také hrozné a zároveň má tiež peknú polohu a je tu príjemne. Peťo zobral aj nafukovacie kanoe, máme raketky, takže zábavka nejaká bude, keď už bude dosť vylihovania a plahočenia.
Táto pláž je tiež medzi útesmi, v malinkom zálive, výborne sa tu pláva a popri útesoch sú aj zaujímavé rybičky. Južnejšie od pláže začína pekný trek. Pravdepodobne celý vedie popri zálive, ale kde končí neviem. Tam som sa až nedostala.
Keďže sme dnes iba vegetili, večer máme veľa energie, tak ideme pobrúzdať uličky mesta. No čo baby, konečne môžeme dať dovolenkové šatočky a sukničky, keď sme ich sem vliekli a potešiť mužské zmysly.
Už podgurážení vínečkom a slivovičkou vyrážame do ulíc Cala Gonone a hľadáme nejaké pekné miestečko, kde sa aj trošku najeme a čo to popijeme. Jááááj, osem ľudí, osem chutí. Zrazu sa nám Danka s Mišom úplne stratia, tak beháme hore dole iba šiesti a riešime, kam zapadnúť. Asi po ¾ hodinke ich nachádzame, trdlá boli na 4D kine a nedali nikomu vedieť. Niektorí z nás sú už celkom otrávení z neustáleho behania, hľadania a neschopnosti rozhodnúť sa, kam si sadnúť a opúšťajú nás. My sa ešte trošičku posilníme a ideme konečne nájsť ten "vhodný podnik". Aha tento je celkom dobrý, kopec mladých a pekných ľudí. Objednávame nejaké fajné vínečko, Kubo aj sendvičík, lebo umiera od hladu chúďatko a kto ho bude počúvať celý večer. Už od začiatku večera si pripomíname, že dnes nemôžeme dlho hýriť, veď zajtra nás čaká výlet do kaňonu a to musíme skoro ráno vstávať, aby sme nešli cez najväčšie horko. Ale na celovečerné predsavzatie sa rýchlo zabudlo a čas celkom pokročil. Po ceste späť ešte jedna zastávečka, že poďme ešte na pláž okúpať sa. Áno, áno a konečne bez hanby na nahotu. Aaaale predsa ostal jeden zradca.
7. deň Kaňon Gola di Gorropu
Áno, áno, určite sme si privstali ako sme včera plánovali. Je 11 hodín a my sa ešte len motkáme po dome, celá dnešná posádka hýrila do skorého rána. Poďme, poďme lenivci. Všetci už nachystaní, pobalení, ale Miško sa rozhodne ísť si močiť nohy v lavóriku. "Ale veď si musím uvolniť nožičky pred náročnou túrou."
Traja zradcovia sa na nás iba smejú a podpichujú nás, že sme chceli vyrážať pôvodne o deviatej ráno. Ale dobrí sme, je 12 hodín a my už konečne ideme. Cestu ku kaňonu zhruba poznáme podla vytlačenej mapky. Vieme, že musíme prejsť tunelom za Cala Gonone, za tunelom sa dať doľava a hľadať tabuľu s nápisom Gola di Gorropu. Približne po 1km vidíme tabuľu, schádzame z hlavnej cesty SS125 a kľukatými cestičkami prechádzame cez krásne údolie Valle di Oddoene plné olivovníkov a viniča. Držíme sa stále "po hlavnej ceste" a približne po 10 km hlavná cesta končí a malá tabuľka nás smeruje doprava, kde je neplatené parkovisko pre návštevníkov kaňonu. Prechádzame cez most nad riekou Flumineddu, ktorá vedie cez celý kaňon a zbadáme tabuľu ukazujúcu vpravo s nápisom Vino e Formagi a už riešime, že po ceste naspäť sa tam pôjdeme pozrieť. Určite to bude nejaký malý obchodík s dobrým lokálnym vínkom a syrom. No ale poďme už konečne turistikovať, neprišli sme sem na vínko a syry. Celý trek vedie popri ľavom brehu rieky, máme šťastie, pretože je trošku pod mrakom a nie je také horko ako sme predpokladali. Motkáme sa, nie a nie chytiť poriadne tempo. Jurko sa celú dobu sťažuje, že má nejaký ťažký vak a Mišo sa potmehúdsky uškŕňa, až asi po pol hoďke šliapania sa ideme napiť a Jurko zisťuje, že má vo vaku balvan. Tá potvora Masko mu ho tam dal ešte pri odchode z domu a jediný Mišo o tom vedel. Zábavička. Cesta je pekná, väčšinou iba mierne stúpanie a klesanie, až na jeden úsek, ale zas tie výhľady na celé údolie stoja za to. Po ceste sú studničky, kde sa dá schladiť a napiť.
Asi po 2 hodinách prichádzame konečne k hlavnému bodu, začiatok kaňonu Gola Goroppu. Tu nás privíta milé dievčatko so zatúlaným psom, zaplatíme každý 5 Eur a dostávame krátku inštruktáž a základné informácie o kaňone. Vápencové steny kaňonu sú vyššie ako 450 m a je to jeden z najhlbších kaňonov v Európe, taktiež nazývaný "európsky Grand Canyon". Pre návštevníkov je rozdelený na 3 sekcie podľa náročnosti. Prvá časť je jednoduchá, zvládnuteľná aj pre malé deti. Druhá časť je už náročnejšia, treba preliezať veľké balvany, šplhať sa po lane a hľadať si vhodné cestičky, aj keď značka ukazuje najvhodnejšiu cestu. Je to výborná preliezačka a parádna zábava. Je tu príjemný chládoček a fakt si to tu užívame. Informátorka nás upozornila, že posledná časť je naozaj náročná a mala by byť absolvovaná iba so sprievodcom. Dostávame sa na hranicu s poslednou sekciou, no a tie megabalvany ako autobus nás nenechávajú chladnými a ideme sa ďalej šplhať. Parádička, výborné to je. Posadáme si všetci na ten najväčší, veru cesta k nemu bola dosť náročná a užívame si atmosféru scenérie a tohto momentu.
No dosť bolo šplhania opičky, ideme naspäť, veď celý trek aj s kaňonom trvá viac ako sme predpokladali. Pri informátorke si v schovanej studničke načapujeme vodu, posilníme sa na cestu a veselým krokom ideme späť.
Celý trek je opísaný a vyobrazený tu: https://www.trekkinginsardegna.it/p_gola_gorropu/gola_gorropu.htm.
Po ceste sa ešte zastavíme okúpať sa v rieke, vauuu aké parádne ochladenie a v sladkej vode.
Prichádzame na začiatok treku, tak čo, ideme nájsť ten obchodík s vínkom a syrom? Ideme, aj keď nevieme kam. Po chvíli kráčania sa rozhodujeme ísť po auto a Miško, že ide popredu peši. Po približne 1km nachádzame salaš a v dome posedeníčko. Domáci nás privíta stiskom ruky a s úsmevom na tvári a usádza nás. Donesie červené vínko, syry, olivky, chlebík. Prvé víno vypijeme ako vodu a už na neho vykrikujeme "Angelo, vino." Angelo nás veselo obsluhuje a zabáva sa na nás aj s kamošmi. Ale my sme stále hladní, tak donesie druhú várku, syr, olivy, chlebík a tentokrát aj prosciutto a zase víno. Mňam mňam, aká papanica. Kubo má meniny, tak si to užíva najviac. Posedíme asi tak hodinku, kúpime si ešte dve vínka so sebou, poobzeráme domáce zvieratká, čo si chová Angelo, slamený domček a vytešení a výborným jedlom a vínom povzbudení ideme späť.
V aute si púšťame muzičku, spievame, tlieskame, nohami dupeme a je nám krásne. Po príchode do domu všetky zážitky z výborne stráveného dňa referujeme ostatným, otvárame Angelove vínečko a pokračujeme v zábave. Ale Kubo to asi trošku prehnal a zrádza náš kruh a ide si pospať. My však nažhavení sa chceme baviť a nenecháme ho spať. Kubo sa zamkol a nechce ani Mišku pustiť do izby. Máš smolu chlapče, dostaneme sa k tebe aj cez okno. Nie a nie ho dostať von. Tak nič, my ideme ešte na pláž, zaplávať si a vyblázniť sa na nafukovacích hradoch a šmýkačkách. Jedna nafukovačka nám dala veru zabrať, kým sme ju štyria pokorili a vyliezli na ňu. Ale dali sme ju nakoniec, potvoru.
9. deň Cala Gonone – Badesi – kemp Baia Paradiso
Včera sme už len vegetili na už spomínanej pláži Cala Cartoe a dnes ráno odovzdávame kľúč od apartmánu a odchádzame na západné pobrežie. Systém separácie som zvládla, yesss. Majka s Peťom majú iný plán a opúšťajú našu zostavu. Vieme, že sa musíme dostať do mestečka Badesi a niekde pri pláži nájsť kemping Baia Paradiso, ktorý sme si predom rezervovali, https://www.baiaparadiso.com/. Chvíľku sme sa motkali, no nakoniec našli. Tento kemp je najlacnejší kemp na západnom pobreží v tejto lokalite, 10 Eur/osoba. Týpek z kempu, ktorý sa po kempe pohybuje zásadne iba na biku sa nás hneď ujal a poukazoval nám všetky plácky vhodné pre skupinku 6 ľudí. Milé od neho. Ešte som sa s takýmto privítaním v žiadnom kempe nestretla. Postavili sme stany a vybehli sme hneď na pláž, ktorá je asi 5 minutiek peši od kempu. Najskôr úzkou pieskovou uličkou a potom vľavo a vpravo iba nádherná dlhá pláž a široko-ďaleko nikoho, iba pár lehátok. Vaaau, áno, áno takéto pláže ja môžem.
Akože čakala som, že tu bude úplný kľud a krásnu dlhú pláž, ale až takýto kľud? Super. Celá pláž má približne 12 km. Niektoré jej úseky sú zaľudnené, ponúkajúce rôzne služby a niektoré ako ten náš, vôbec. Poobede sme šli pozrieť areál kempu, posedieť v baríku na teraske, kde nás zaujal príjemný a veľmi profesionálny čašník (pre takýto typ kempu) a podvečer, že ideme kuknúť do mestečka Badesi a nakúpiť nejaké jedlo. Chceli sme si sadnúť do nejakej reštiky, ale v celom mestečku nikde nič, iba bary a kaviarne, z čoho sme boli dosť prekvapení. Ale nevadí, lebo kúsok od nášho kempu sme videli tabule na nejaké reštaurácie a poviem vám našli sme parádnu Sapori di Gallura. Akurát zapadalo slniečko, na záhrade piekol kuchár prasiatko, tak sme posadali na terasku, objednali vínečko, dobré jedlo a užívali si krásny a veselý večer.
10.-12. deň Plážovanie a výlet do Castelsarda
Tieto dni trávime klasickým nič nerobením, iba vylihujeme na pláži, čapkáme sa, motáme po pláži, objavujeme rôzne pekné miestečka na nej, hráme raketkovú, čítame, spíme, proste leňošíme. Zažívame tu veľmi príjemné, prekvapujúce a zábavné chvíľky ako napríklad: Ako sa v noci kúpeme v mori a fosforeskujeme. Ako sa Danka zoznámi s profesionálnym čašníkom a vzíde z toho veľmi zábavný večer. Ako sa snažíme chytiť západ slnka na pláži a dokonca sa nám to aj podarí, ale až na druhý pokus a je to veľmi príjemný zážitok. Ako opitá Kača nechá v kufri kľúč od auta a nakoniec musí prevádzkar kempu volať automechanika z mestečka, aby nám otvoril Punto (trvalo to asi 2-3 hodinky, kým sa nám to podarilo). Ako si Jurko s Kubom "požičali" bodyboardy a blbli na vlnách. Ako sa aj Miška odhodlala opaľovať nahá.
A celková zábava pri našom spoločnom kempovaní, celé to bolo super a tento kemp má fakt príjemnú atmošku, výborné umiestnenie a milý personál.
Posledný deň sme sa rozhodli navštíviť malé historické mestečko Castelsardo, vzdialené 22 km od Badesi. Zaparkovali sme hneď na začiatku, aby sme zbytočne nechaosili v centre, zastavili sme sa v obchode nakúpiť jedlo na zajtrajšiu cestu domov, pokúpili ešte darčeky pre rodinky a suveníry a vyrazili sme na obhliadku mesta. Celé mestečko je prepojené úzkymi uličkami s obchodíkmi, kaviarňami, reštauráciami, domami a nad mestom sa týči hrad a katedrála. Celé historické centrum sme prešli za pol hodinku. Zhora sú nádherné výhľady na celé okolie, je to tu veľmi pekné a máme šťastie, že práve zapadá slnko, takže atmosféra mesta naberá na chuti.
Chceme sa niekde najesť a pekne ukončiť našu spoločnú dovolenku, ale zasa ten istý problém (6 ľudí - 6 chutí), nevieme sa dohodnúť a od hladu nervózni to v Castelsarde balíme a dávame si poslednú večeru v našej obľúbenej reštike pri kempe.
13.-14. deň Baia Paradiso – Golfo Aranci – Livorno – domov
Vstávame skoro ráno, čakajú nás 2 hodiny autom do prístavu Golfo Aranci. Stretávame sa tam s Majkou a Peťom, ktorí strávili ostatné dni v Santa Teresa Gallura a veľmi si to pochvaľujú. Trajekt vyráža podľa plánu a na prekvapenie je tu znova náš obľúbený šéf bazéna Vincenzo. Jediná zmena od cesty sem je, že približne v strede plavby nabehli pri bazén 2 tanečníci (žena a muž), predviedli nejaké kreácie a postupne volali k tancu najskôr malé deti až nakoniec tancovala halda ľudí na tie klasické dovolenkové disko šlágre. Ale bavili sa, a to je dôležité. Celkovo títo Taliani sú trochu šialení, ale na druhej strane veľmi milí, ochotní, spontánni, priateľskí a jednoducho fajn. Cestu späť sme už raz absolvovali, žiadne prekvapko nebolo a domov sme dorazili nad ránom.
Výborný výlet s paradnými ľuďmi :)
Zaujímavosti, ktoré musím spomenúť:
Vzdialenosti na informačných tabulách (napr. Supermarket 300 m) – to znamená, že je to minimálne 1 km.
Kúpa cigariet v Cala Gonone– cigarety nekúpite ani v supermarkete, ani v nejakom stánku, ale v automate. Na tom by nič nebolo, ale automat vám vydá cigarety iba ak máte špeciálnu kartu. Takže sa treba spoľahnúť na nejakého domáceho, ktorý bude akurát pri automate a cigarety vám takto zaobstará. V meste, ktoré je plné turistov bol jeden jediný automat na cigarety a to pri kostole :).
Prehľad cien (r. 2013)
Spiatočný lístok na trajekt + auto/4 ľudia - 430 Eur (objednávali sme v predstihu)
Cesta do Talianska a späť + 2x diaľničná známka Rakúsko + mýto v Taliansku –cca 400 Eur
Ubytovanie v Cala Gonone – 15 Eur/deň/osoba
Ubytovanie v kempe – 10 Eur/deň/osoba
Ceny potravín – väčšina potravín v cenách ako u nás, niektoré drahšie, niektoré lacnejšie. Majú výborné údeniny a syry, hlavne kozie syry.
Víno – cca 5-7 Eur/fľaša (kvalitné víno)
Benzín – cca 1,8 Eur/liter
Cestoviny, pizza v reštaurácii – 8-12 Eur
Pre viac tipov prikladám link na zaujímavo spracovaného Turistického sprievodcu po Sardínii: https://www.satur.sk/