KORZIKA
1.deň Trenčianske Teplice – Livorno – Bastia - Saleccia
Z domu vyrážame skoro ráno, ešte po tme o 3:45, v predstihu, aby sme stihli trajekt Livorno - Bastia. Cesta by nemala trvať viac ako 12 hodín. Pripravili sme si na cestu termosku s kávičkou v prípade krízy. Keďže našim dopravným prostriedkom počas dovolenky bude auto, veľmi sme sa neobmedzovali v tom, čo si pribaliť. Všetko, čo sa nám zdalo byť užitočným sme jednoducho hodili do auta a tak to aj vyzeralo. Plný kufor a ešte aj batohy na zadných sedadlách.
Z rána prispatí sa akosi nevieme prebrať, ani rádio nefunguje, lepšie povedané anténa je zlomená, ale nebolo toho kto by kúpil novú. Až s východom slniečka prechádzajúc rakúskymi dedinami sa začíname preberať a uvedomovať si „hurááá, ideme na výlet“. Bez GPS sa musíme spoliehať len na mapu Európy, vlastnú hlavu a dopodrobna vytlačenú trasu cesty cez www.viamichelin.com. Tento plánovač cesty je našou veľkou pomôckou, pretože ukazuje presne tie isté tabule (90%), ktoré vidíme pred sebou. Určite je jednoduchšie cestovať s GPS, ale bez je to zaujímavejšie a hlavne sa človek učí orientovať.
My sme si vybrali trasu: z BA na Graz, potom na Klagenfurt, Udine, Padova, Bologna, Pisa, Livorno, cca 1100km.
Cesta ide veľmi dobre podľa plánu, sem-tam urobíme prestávočku, cez Alpy sa kocháme nádhernými scenériami. Okolo 14:30 prichádzame do Livorna a tu už len treba nájsť prístav. Motáme sa po Livorne asi 20 minút a stále nevieme nájsť nejakú hlavnú bránu, alebo niečo podobné, čo by nás navigovalo. Veď klasika, celá cesta ide fajn, až ten posledný kúsok sa musí komplikovať. Našťastie sme sa spýtali a našli to, chodili sme okolo toho, ale nevideli. Máme ešte 2,5 hod. k dobru, kým sa začne naloďovanie. Lístky na trajekt sme si kupovali asi 3 mesiace v predstihu a pocestujeme spoločnosťou Corsica Ferries, https://www.corsica-ferries.fr/. Trošku sa motáme po prístave, treba sa rozhýbať po 11 hod. sedenia v aute. 1,5 hodinu pred plánovaným odchodom sa začína robiť rad a postupne prichádza viac a viac áut, ale trajekt v nedohľadne. Nakoniec dorazí asi 10 min pred plánovaným odchodom a ľudia nadšení naskakujú do áut pripravení nalodiť svoje vozidlá na trajekt. Ale samozrejme z lode musia najskôr vyjsť prichádzajúci pasažieri a tých je toľko, že celé vylodenie trvá 30 minút.
Trajekt aj s nami odchádza s 1 hodinovým meškaním, ale to vôbec nevadí, hlavne, že sme tu a mierime k nášmu cieľu. Cesta loďou trvá 4 hodiny a my sme dosť unavení, tak sa na chvíľočku natiahneme na lavičke a veru aj zaspávame. Nie však na dlho, lebo večerný chlad nás prebudí. Trdlá, nezobrali sme si z auta teplejšie oblečenie a do parkovacieho priestoru sa počas plavby nedostaneme.
S príchodom do Bastie nás vítajú uličky plné kaviarní a na námestí koncert operného speváka. Vauuuu, aké atmosferické privítanie. Tak a Bastia je tu, ešte doraziť do nášho hlavného cieľa Saleccia, ktorá je síce iba 50 km od Bastie, ale po korzických cestách je to tak 1,5 hodiny. V Bastii sme sa zorientovali rýchlo, smer Calvi alebo Ajaccio, potom smer Saint Florent a stále po D81, až sme sa dostali do dedinky Casta a vedeli sme, že tu niekde budeme musieť odbočiť doprava smerom k pobrežiu. Vedeli sme, že v tejto tme nájsť tabulu označujúcu smer Saleccia bude asi trošku problém, ale našťastie hneď za dedinou sme ju našli - Saleccia 12km. Celí natešení odbočujeme smerom k pobrežiu, no tu nás trochu prekvapuje povrch cesty, ktorou sa vydávame. Poľná cesta plná hrboľov a kameňov. Jurko zastavuje auto a vraví „Vystúpme a pozrime sa ako to pokračuje“. Stojíme na poľnej ceste, pred nami cesta snáď 10.triedy a riešime, či ísť ďalej, aj keď vieme, že nás čaká 12km po takejto ceste. Jediným problémom je naše auto, ktoré nie je stavané na takéto cesty a veru, nechceli by sme, aby sa s ním práve na Korzike niečo stalo. Naša túžba dostať sa na Salecciu je však taká silná, že sa predsa rozhodneme vydať sa touto nevábnou cestou.
Hýbeme sa rýchlosťou 15km/h, ja som nalepená na prednom skle a sledujem cestu pred nami osvetlenú iba svetlami auta. Je to nekonečná cesta a povrch sa vôbec nezlepšuje ako sme v kútiku duše dúfali, no našou útechou sú svetlá v diaľke, naznačujúce civilizáciu, čiže kemp pri Saleccii, kam smerujeme. Po neosvetlenej ceste sem-tam stretávame kravy spiace na jej okraji. Asi po ¾ hodine konečne natrafíme na prvé zaparkované autá, ktoré sa taktiež ako my neodvážili prejsť cez tú veľkú kaluž, ktorá sa pred nami objavila. Jej hĺbka sa nedá naozaj odhadnúť a v tej tme neriskujeme a parkujeme Punťa pri ostatné autá. Zoberieme si iba veci na spanie a za 5 minút sa konečne ocitáme v kempe Camping u Paradisu (12€/osoba/noc), https://www.camping-uparadisu.com/. Je 1:30, v bare na teraske ešte sedia ľudia, tak sa k nim pridávame a konečne si dávame pivko po tak dlhej ceste (tretinkové pivo 5€). S barmanom sa dohadujeme, že sa prídeme oficiálne nahlásiť až ráno. Vyberáme si výborné miestečko na postavenie stanu hneď kúsok od baru a hurá natiahnuť sa "do postele".
2.deň Saleccia
Ráno sa konečne poriadne rozhliadneme po okolí, prihlásime sa na recepcii kempu a ideme zobrať auto "spred kaluže". Po ceste stretávame znova kravy, treba ich neustále popoháňať, ak sa chceme pohnúť s autom do kempu. Zaparkujeme ho hneď vedľa stanu, dáme raňajočky a hurá na pláž.
Cesta na pláž trvá asi 10min od kempu a stretávame veľa ľudí prichádzajúcich na terénnych autách, štvorkolkách, motorkách. Áno, pre takéto autíčka a podobné dopravné prostriedky je prejsť tou strašnou cestou úplná hračka a ešte k tomu za svetla. Pláž Saleccia je nádherná, dlhá s bielym pieskom, z ľavej strany malé útesy a za plážou malý lesík vhodný na úkryt pred slnkom a v diaľke na konci pláže vlaje korzická vlajka. Ako vždy po dlhej dobe pri mori, 1.deň strávime iba vylihovaním a čľapkaním vo vode. Človek sa toho nevie po tak dlhej dobe nabažiť a na pláži trávime úplne celý deň. Podvečer si v kempovom obchode kupujeme nejaký chlebík, zeleninku a domáce výrobky, v bare zas fľašku vínka a užívame si voňavý teplý večer. Po večeri sa vyberámu na krátku prechádzku po kempe obdivovať rôzne stany, karavany a príbitky. Veľmi dobrá a inšpiratívna zábavka.
3.deň Saleccia – Lotu – Saleccia
Dnešný plán je ísť pozrieť neďalekú pláž približne 3,5 km severne od Saleccie. Keďže je to kúsok, auto nechávame v kempe a vyberáme se peško tou istou cestou, ktorou sme došli do kempu. Prechádzame oblasťou Désert des Agriates a už sám názov hovorí, že všade vôkol je sucho, https://www.desert-agriates.com/.
Na križovatke pri tabuli odbučujeme do ľava a asi po 30 min cesty sa nám objavuje malá krásna pláž Lotu. Zatiaľ je tu málo ľudí, ale pláž je široká dosť, takže každý si nájde to svoje miestečko. Na túto pláž sa dá dostať buď loďou, pešo, ale aj autom, aj keď závora nepustí až ku pláži. Postupne prichádzajú lode privážajúce viac a viac ľudí, ale Lotu si stále zachováva svoju atmosféru malej skrytej pláže a samozrejme nesmiem zabudnúť, že kúsok opodiaľ plážujú aj kravie rodinky.
Poobede už máme toho vylihovania, kúpania, spania a čítania dosť, tak sa poberáme späť, ale teraz inou cestou. Popri pobreží vedie upravený trek, ktorý nás zavedie až na Salecciu. Je to príjemná cestička, stretávame cestou turistov a na začiatku treku majú miestni aj malé chatky. Celý trek od Lotu po začiatok Saleccie má cca 3-3,5 km. Máme radi takéto coastal walky a na Korzike je ich veru dosť.
Do večera ešte času dosť, tak ešte vylihujeme na Saleccii, keďže zajtra toto krásne miesto opúšťame.
4.deň Saleccia – Corte – Restonica Valley
Ráno si dávame ešte pohodičkové raňajky, než všetko pobalíme a sŕkajúc kávičku sa zrazu zjaví krava a prejde okolo nás ako keby jej to tu patrilo...no sranda.
Takže ešte posledné pohľady na toto parádne miesto a vyrážame smer Corte.
Plán je stráviť 3 dni v okolí srdca Korziky mesta Corte a objavovať horské cestičky a doliny Korziky. Cestou do Corte prechádzame krásnou scenériou, človek by mohol stále zastavovať a fotiť, ale to by sme šli celý deň. Corte je asi 80km od Saleccie, ale cesta trvá dlho. Okolo obeda sme v Corte, zaparkujeme autíčko a chvíľu sa motáme po centre. Je to nádherné, historické mestečko s Citadelou týčiacou sa nad mestom, https://www.corte-tourisme.com/. Odtiaľ sú nádherné výhľady na okolie a na údolie Restonica Valley, ktorú ešte dnes chceme navštíviť.
Preto sa v Corte dlho nezdržiavame, kúpime si ešte mapu Korziky, knižku s turistickými trasami, nakúpime nejaké základné potraviny v obchodíku a poberáme sa nájsť kemp Camping de Tuani, https://www.campingtuani.com/. Tento kemp sa nachádza na začiatku údolia Restonicy a je prefektným východiskovým miestom pre naše treky. Po ceste D623 z Corte nás po asi 5 km víta tabuľa Camping de Tuani (19€/1 osoba/noc). V nádhernom prostredí umiestnený kemp. Vyberáme si miestečko v lese a obďaleč počuť rieku La Restonica a poď ho hneď do nej vykúpať sa. Veru, studená je riadne (ako horská).
Po osviežení sa vybalíme, postavíme stan, čo to zjeme a sadáme späť do auta a hor sa objavovať krásy Restonicy. Pokračujeme po ceste D623 asi 8 km a na jej konci parkujeme na parkovisku pri salaši Bergerie de Grotelle. Po ceste je veľa parkovísk, ale toto posledné bolo voľné, tak sme zaparkovali tu. Pri salaši začína náš trek s cieľom dve plesá Lac de Melo (1711m) a Lac de Capitello (1930m). Trek je značený žltou, je to mierne stúpanie, hlavne kamenistá cesta, ale nádherná scenéria. Máme šťastie, že sme sa vybrali až v popoludňajších hodinách a väčšina turistov je už preč alebo sa práve vracajú z treku, takže hore bude ticho a kľud. Niektoré úseky sú náročnejšie, ale nie pre človeka, čo chodí do hôr. Samozrejme treba mať dobrú obuv.
Prvé nás víta Lac de Melo, malinké plesko schované medzi skalami a pokračujeme ďalej. Tu už začína náročnejšie stúpanie a lozenie po skalách, ale po výstupe ten pohľad na Lac de Capitello stojí za to. Keďže sa už začína stmievať, chvíľu sa tam pomotáme urobíme pár fotiek a poďme dole ešte kým nie je úplná tma. Celý trek trvá tak 3 hodinky hore dole. Veľmi pekný výlet a plesá schované v skalách a tá scenéria okolo stoja za to.
5.deň Tavignano Valley
Dnešný výlet je údolie Tavignano. Snažíme sa vyraziť čo najkôr, aby sme nešliapali v najväčšom horku. Podľa knižky s turistickými trasami najskôr hľadáme počiatočný bod celého treku. Malo by to byť parkovisko niekde na okraji Corte, odporúčajúc v centre ísť na smer Ajjacio, pred mostom cez rieku Tavignano odbočiť vpravo a pokračovať na koniec. Tam nás víta tabuľa Tavignano Valley a k tomu ešte aj závora s nápisom vstup zakázaný, na ceste sa pracuje, ale neriešime to a závoru preskakujeme a pokračujeme po oranžovej značke. Na začiatku sme sa nevedeli trochu vymotať, ktorou cestičkou ísť, no nakoniec sme si vybrali cestu okolo malých chatiek. Po chvíli sa nám začína otvárať krásny pohľad na celé údolie.
Trek je dobre značený, stretávame naozaj veľmi málo ľudí a ani nie je náročný, iba mierne stúpanie, až na to páliace slnko, ktorému sme 1.časť treku úplne vystavení. Čo len malý tienik sem-tam, hneď ho využívame na chvíľkové schladenie a osvieženie. Samozrejme žiadnu pokrývku hlavy nemáme, trdlá. Stretávame nejaký párik v maskáčovom oblečení, ktorí majú parádne klobúky aj s pokrývkou na krku, tak apoň pol hodinku riešime, aké klobúčiky si kúpime my (doteraz ich nemáme :)). Celý trek sa ťahá popri rieke Tavignano, sem-tam ju vidíme, ale väčšinou iba počujeme a tešíme sa ako sa schladíme v jej vodách.
Asi po 3 hodinkách pomalej chôdze vidíme most cez rieku Tavignano a ľudí, ktorí sa už čľapkajú vo vode. Vyberáme si výborné miestečko s malými kaskádami a hop sa do tej vody. Bŕŕŕ, ale táto je ešte studenšia, než tá v Restonice v kempe. Veru to nie je na čľapkanie sa, iba na ochladenie a poď ho vyhrievať sa na kameň ako jašteričky.
Chvíľu povegetíme, dáme niečo pod zub a poberáme sa späť tou krásnou scenériou, ktorú si lepšie vychutnávame pri klesaní. To slniečko fakt brutálne páli a my by sme sa tak radi ešte ochladili. Zrazu natrafíme na neoznačený chodník, ktorý smeruje dole k rieke odkiaľ počuť hlasy. Tak si hovoríme, šak poďme vyskúšať, kde nás zavedie. Je síce trochu nepohodlný, stromy nás škriabu, musíme dávať pozor kam šliapeme, ale koniec cestičky stojí za to. Nádherné kaskády na kúpanie. Hneď skladáme veci a rýchlo do vody. Tu nižšie je voda teplejšia, takže si to užívame plnými dúškami. Beháme po veľkých balvanoch, hádžeme sa do vody, plávame s prúdom vody...no proste paráda. Vauuu, aký dobrý nápad Jurko.
Po dostatočnom vyšantení hľadáme nejakú pohodlnejšiu cestu späť. Tieto miesta sú dobre známe hlavne domácim, takže cestičiek je tu habakuk, len si vybrať nejakú schodnú. Aj sme našli a zaviedla nás späť na hlavný trek. Príjemne unavení a osviežení si ešte vychutnávame posledné pohľady na Corte pred nami.
6.deň Manganello Valley
Toto je náš posledný deň objavovaním horských krás Korziky a vyberáme si údolie Manganello, z ktorého sa dá dostať na vrcholky Monte Rotondo, druhý najvyšší vrchol Korziky (1842m). Z Corte ideme asi 40 minút južne do dedinky Canaglia, samozrejme po brutálnych korzických kľukatých cestičkách. Chúďa Punťo si veru vytrpí na Korzike, ale zas ideálne malé autíčko na tieto cesty. Vôbec nezávidíme tým bláznom na veľkých drahých autách, veď sa nezmestia na cestu...hahaha. V dedine nechávame auto a pomaly, ale naozaj veľmi pomaly sa poberáme po červenej značke. Tým nohám sa dnes fakt vôbec nechce a my už vieme, že Monte Rotondo dnes nebude. Nevadí, nemusíme byť všade. Zo začiatku je to veľmi nenáročný trek, stretávame turistov rôznych vekových kategórií a v rieke je množtvo kúpajúcich sa. Ten začiatok po prvý most je naozaj pre ľudí, čo sa sem prídu trošku okúpať a nemajú cieľ ísť ďalej. Asi po 15 minútach zastavujeme pri vodopáde Meli a nádhernom mieste na kúpanie, kde niektorí blázni :) skáču z mosta Tolla do rieky.
Tu sa trek stretáva s červeno-bielou značkou GR 20 (GR 20 – 160 km trek prechádzajúci takmer celou dĺžkou ostrova zo severu na juh) a úplne sa mení jeho ráz. Prechádzame cez krásny les plný vysokánskych borovíc, za ktorým nás čaká milé prekvapenie. Salaš Bergeries de Tolla s domácimi zvieratami, útulným salašom a obďaleč salašníkovým rozprávkovým domom. Navštívime aj salašníka a kupujeme si domáci syr. Aká mňamka. Chvíľku posedíme, pokocháme sa, poriešime s Jurkom život salašníka, poobdivujeme jeho domček v lese a poďme ďalej aspoň na tie kaskády, keď už Monte Rotondo dnes nedáme.
Cestou stretávame veľkú skupinu Čechov, vyzerajú, že si asi dávajú GR 20. Na konci výpravy dievča, ktoré vyzerá, že melie z posledného. Veď sa jej ani nedivím. Cesta pokračuje cez krásny les, stretávame aj psa so zvončekom na krku a potom aj jeho pána. Asi by ma nebavilo motať sa po lesoch iba so psom. Asi po 40 minutách mierneho stúpania sa nám v diaľave ukazuje Monte Rotondo. My zastavujeme pri nádherných kaskádách, aby sme sa znova osviežili. A keďže sme dosť vysoko (1160 m), voda je opäť ľadová. Keď tak pozeráme na Monte Rotondo, tak sa nám tam naozaj dnes nechce, radšej si to užijeme tu dole pri vode.
Ďalší deň strávený v lese a kúpaním v sladkých vodách. Tá Korzika je taká krásna všehochuť. Celý trek po kaskády a späť trvá tak 4 hod pohodovým krokom. Večer pobalíme hlavné veci, ráno vyrážame znova k moru.
7.deň Corte – Rondinara
Ráno sa lúčime s kempom a vydávame sa smerom na juh na Bonifacio. Cesta uteká rýchlo, prechádzame cez vinohardnícku oblasť a veľká časť cesty je popri pobreží, takže môžeme rovno z auta objavovať východné pláže. Približne za 2,5 hodinky sme v našom cieli Camping Rondinara, https://www.rondinara.fr, ktorý sa nachádza iba 30 minút od Bonifacia, kam máme namierené zajtra. Kemp je veľký, moderný a máme šťastie, pretože tu už nie je veľa ľudí, takže si vyberáme pekné miestečko na spanie (18 Eur/1 osoba/noc). Rovno z kempu je to skratkou 800 m k pláži Rondinara. Rondinara leží v malom zálive, hlavne tu kotvia plachetnice a keďže je v zálive, voda nie je taká priezračná ako Saleccia, ale stále je to pekná pláž a v jej okolí sa dá dobre pomotať a poobjavovať skryté miestečka. Na malom poloostrovčeku pri Rondinare sme našli aj starý vojenský bunker.
8.deň Bonifacio
Dnes ideme do Bonifacia, už sa teším. Je to iba 20 km od Rondinary. Bonifacio je starý historický prístav, mesto je vybudované na skalách a leží iba cca 12 km vzdušnou čiarou od susediaceho ostrova Sardínia, takže ak máte chuť navštíviť Sardíniu, treba iba nasadnúť na trajekt a ste tam za 1 hodinku. Ale my dnes na Sardíniu nejdeme, až niekedy nabudúce. Chceme si popozerať staré mesto a spraviť si prechádzku pozdĺž bielych útesov Bonifacia. Parkujeme v starom meste, aby sme to nemali ďaleko (samozrejme platené). Staré mesto je krásne, úzke uličky, malé obchodíky, kaviarničky a reštaurácie.
V našej knižke 70 nakrajších pobrežných a horských trás sme si našli zaujímavý coastal walk, ktorý začína v prístave a končí pri majáku Phare Pertusato. K prvej zastávke, vojenskej pevnosti je to tak 1 hodinku lenivým krokom a pre tých, ktorým sa nechce kráčať až sem, môžu sa aj odviesť. Ale my máme času dosť. Cestička je dobre schodná s nádhernými výhľadmi na útesy, mesto a v diaľave Sardíniu. Chvíľu sa motáme po pevnosti, ale je tu kopec ľudí, tak radšej pokračujeme ďalej, aby sme sa dostali až k majáku. V domčeku pri majáku sú aj nejakí ľudia, najskôr riešime, či to nie je nejaká malá kaviarnička a idilicky snívame, že si dáme pivko na majáku. Ale kdeže, tam asi bývajú iba strážci.
Pokocháme sa výhľadmi na Sardíniu snívajúc ako ju niekedy navštívime a hor sa na ďalší highlight tohto výletu a to skrytú malú pláž pod majákom. Asi 5 minút od majáku zabočíme vľavo a stŕma cestička dole nás zavedie na krásnu, idylickú pláž pri mini ostrovčeku St-Antoine, ktorý mi svojim tvarom pripomína loď. Vauuu, je tu iba pár ľudí. Takéto miesta milujeme. No tu by sme ostali aj celý deň. Voda je parádna a pod útesmi sa dá schovať pred slniečkom.
Ešte nás čaká cesta späť, tak sa dlho nezdržujeme, ale táto pláž fakt stojí za to. V meste sa to už pomaličky vyprázdňuje a my sa ešte zastavujeme na zmrzlinu. Takí sme vysmädnutí z toho výletu. Mňam mňam, veru dobrá. Jurko si dáva 3 kopčeky. Vraciame sa späť do kempu a veru na Rondinaru už ani nejdeme, veď sme boli na úžasnej pláži.
9.deň Rondinara - Palombaggia
Dnes odchádzame z Rondinary a smerujeme o kúsok severnejšie pod Porto Vecchio na jednu z najkrajších pláží Korziky, Palombaggiu. Ešte doma sme si našli parádny kempík, ktorý je asi 1,5 km pri tejto vyhlásenej pláži a leží 300 m od malej plážičky. Jáaaj tak sa tam tešíme. Z Rondinary je to iba kúsok, nejakých 15 km a vieme, že z hlavnej cesty N198 máme odbočiť doprava smerom na Bocca di l'Oro. Ešte pred mestečkom sú informačné tabule s názvami kempov a hotelov.
Takí sme trochu stratení, motkáme sa teda po mestečku a hľadáme Camping Asciaghju. Supeeer, našli sme ho a celí vytešení vchádzame autom rovno do areálu. Hneď pri vchode nás zastavuje pánko a pýta sa na ako dlho chceme ostať. Vravíme, že iba 2 noci a v malom stane. Ujo poobzerá naše malé Punto, nás a podľa jeho výrazu tváre asi zhodnotí, že z nás nebude dobrý biznis alebo čo, tak nám oznamuje, že nemá voľné miesto. My nechápajúc a sklamaní sa preto poberáme hľadať nejaký iný kemp. Ujco nech sa strčí niekam. Sledujeme tabuľe ukazujúce kempy a asi po 5 minútach natrafíme na kemp Bella Vista, ktorý sa nám pozdáva. Vystupujeme z auta, aby sme si ho lepšie obzreli, je tu málo aút, veľa placu a celý kemp je v krásnom hájiku. Pekné miestečko, ostávame tu https://www.campingbellavista.com.fr, (17 Eur/1 osoba/noc). A teraz nastupuje naša klasika, keď máme na výber, tak špekulujeme, kde postaviť stan. Pri tomto sa vždy "povadíme". A mne sa to tu páči a ja chcem mať stan tu. A Jurko, no dobre, ale tu bude zasa svietiť slnko vtedy a vtedy a sú tu samé hrbole. A ja zasa, ale tu majú zasa mravčekovia cestičku a my im predsa nemôžeme postaviť stan do cesty. No zábava. Postavíme stan, poobzeráme vybavenie kempu a rýchlo poďme konečne na Palombaggiu, veď kvôli tomu sme tu, nie.
Zaparkujeme auto na autami preplnenej úzkej ulici vedúcej k pláži a po príchode na pláž je nám to úplne jasné. Nádherná biela piesková pláž s kryštálovo čistou vodou. Hlavne pri vstupe na pláž zo severnej strany je veľa ľudí, ale je dosť dlhá a široká, aby si tu každý urobil svoje pohodlíčko a nemusel šliapať na príležiacich. Je tu aj kaviareň, reštika, požičovňa surfov, windsurfov, kayakov a iných hračičiek na vodné športy. Krááásna je veru. Keď tak Jurko pozerá na týpkov, čo si surfujú na malých vlnkách, hneď ho zašteklí pri srdiečku a spomína na svoje prvé surferské pokusy a takticky vyškemráva, že si chce požičať surf. Budget je davno prekročený ako na každom tripe, tak čo, odolám mu? A veru dobre spravil, aj ja som sa chvíľu pobláznila na ňom, aj keď ma zavanul vietor trochu mimo. Je tu super, užívame si to tu do večera.
Kúsok od nášho kempu je v ďalšom kempe malý obchodík, kde si končene kupujeme poriadne fľaškové vínko k večeri, lebo ten krabičák, čo vláčime už 6.deň v kufri sa už nedá piť. Koľko stupňov môže byť v kufri na letnom slnku?
10.deň Palombaggia
Dnes je úplne lenivý deň, ale veď prečo nie. Je posledný na tejto krásnej pláži, tak si to leňošenie užívame plnými dúškami, veď k moru pôjdeme pravdepodobne až za rok.
11.deň Palombaggia – Bastia
Ráno balíme saky paky a vyrážame do Bastie. Zajtra ráno odchádzame. Pred návštevou Bastie sa ideme rozbaliť do posledného kempu pod Bastiou, https://www.campingsandamiano.com, 20 Eur/1 osoba/noc. Je to pekný moderný kemp hneď pri pláži, ale dovolenku by som tu určite netrávila. Pláž nie je moc pekná a voda je už trochu znečistená blízkosťou Bastie. My sme tu zakotvili iba z praktického hľadiska, aby sme sa normálne vyspali a v pohode stíhali ranný trajekt. V Bastii sa chceme len trošku pomotať, určite sú tu aj všelijaké pamiatky, ale to nás moc nezaujíma. Pobeháme uličky mesta, pokupujeme konečne nejaké suveníry, posedíme na hlavnom námestí pri soche nádherného urasteného poloboha Napoleona Bonaparteho a kecáme o našej krásnej dovolenke na Korzike.
Už teraz nám je ľúto, že zajtra odchádzame. Cestou do kempu sa zastavíme ešte v supermarkete, kupujeme si výbornú tradičnú korzickú klobásu. Majú ich toľko druhov, že si nevieme vybrať. Vyberáme si z diviaka. Mňamky už sa na ňu tešíme, ešte nejaké syríky, zeleninku, chlieb aj na cestu domov a samozrejme vínko na posledný večer. V kepme hneď rozkladáme stôl a vrháme sa na klobásku s dijonskou horčicou.
12.deň Bastia – Livorno – domov
Trajekt odchádza o 8:30 a my musíme byť hodinu pred odchodom v prístave, aby sme sa mohli nalodiť. Parkujeme naše super Punťo za fakt dobrým fárom a zabávame sa na 2 tetuškách parkujúcich pred nami. Tety vyzerajú, že im peniažky nechýbajú a dávajú to aj dosť najavo. Zábavné sú.
Z trajektu spravíme ešte pár fotiek Bastie. Takto z lode a za svetla je Bastia fakt pekná a s poslednými smutnými pohľadmi, ale šťastnou dušičkou opúšťame našu Korziku.
Krásna krajina pre nás. Hory, more, pieskové pláže a tá pestrosť krajiny, to my môžme.
A Korzičania?.....takí nejakí bez emócií, ale zas Jurkovi sa Korzičanky a mne Korzičania výzorovo páčili....takí trošku divokí v pohľade.
Prídeme znova :) a teraz aj s bajkami.
Prehľad cien (r.2010)
Spiatočný lístok na trajekt + auto/2 ľudia - 130 Eur (objednávali sme v predstihu)
Cesta do Talianska a späť + diaľničná známka Rakúsko + mýto v Taliansku – cca 300 Eur
Kempy 1 noc/2 ľudia – priemer 30 Eur aj s autom
Ceny potravín – draho (1kg rajčín v sezóne cca 2,50 Eur)